Ružomberok - účasnosti pýši dvoma „esami“ - Miroslavom Janíčkom a Rudolfom Lukáčom. Podľa predsedu TJ Diana-Orol Petra Burgára, by toto duo malo mať istý štart na Olympijských hrách v Aténach, kde si slovenské vzpieranie na lanských majstrovstvách sveta v kanadskom Vancouveri vybojovalo tri olympijské miestenky. „Všade sa nahlas hovorí, že na olympiádu pocestujú dvaja naši borci plus Trenčan Martin Tešovič, ale dodnes Slovenský zväz vzpierania nevyšiel von s oficiálnou nomináciou. Pre mňa je to nepochopiteľné. To určite nikomu nepridáva na kľude.“
Na nedávnom slovenskom šampionáte v Košiciach, ktorý bol tiež 2. kolom I. ligy vzpieračov, dominovali práve opory TJ Diana-Orol Janíček (421 bodov) a Lukáč (415), keď Tešovič chýbal. Ostatné ligové kolo, súčasná „fazóna“ i najbližšia budúcnosť. Tieto témy rezonovali pri našich minulotýždňových rozhovoroch s líderským tandemom TJ Diana-Orol.
Janíček v životnej forme
Pre Miroslava Janíčka prvým vrcholom tohto roku boli majstrovstvá Európy v Kyjeve. Bola z toho jedna šiesta a dve siedme priečky, pri dvojbojovom sumáre 317,5 kg (142,5 kg trh + 175 kg nadhod). V Košiciach Miro dostal nad hlavu spolu 321 kg, 143 kg v trhu a 178 kg v nadhode.
Čo poviete na svoje košické výkony? - pýtame sa tohto 29-ročného pretekára vo váhe do 69 kg.
- Nezakrývam, sám som bol so sebou prekvapený. Po „Európe“ som sa na domáce majstrovstvá zvlášť nepripravoval. Cítil som maximálnu psychickú pohodu, bez akéhokoľvek tlaku, že „musíš“. Preto sa dalo i zariskovať. Len škoda, že zase sa „ozvali“ moje problémové kolená. Kvôli nim som v nadhode tretí pokus vypustil.
Ako je to vlastne s tými vašimi nohami?
- Bolesti prichádzajú hlavne pri väčšom, čiže súťažnom zaťažení. Ešte dva dni po „Slovensku“ to bolo veľmi zlé. Na ďalší deň už ale lepšie. Ide o zápal väzív, ktorý bol už svojho času aj liečený. Viac ma „zrádza“ ľavé koleno. Často ma bolí i na dotyk. Stále však užívam nejaké protizápalové medikamenty.
Možno povedať, že už máte olympiádu „v suchu“?
- Mne bolo povedané, že do Atén pocestujem spolu s Tešovičom a Lukáčom. V záverečnej príprave je však aj Ondrej Kutlík z AŠK Trenčín. Vraj pre prípad, keby sa z nás niekto zranil. Ja som okrem iného splnil aj podmienku Slovenského olympijského výboru, čiže dostať sa do prvej pätnástky vo svetovom rejtingu. Kutlíkovi sa to nepodarilo a už ani nemá na to žiadnu príležitosť. Ak by som sa náhodou, a nie mojou vinou, nedostal na olympijské hry, bolo by to jednoznačne „svinstvo“. Momentálne si ale takúto alternatívu ani nepripúšťam, hoci stále tu visí akýsi otáznik. Neviem, prečo už nepadla oficiálna definitíva.
Miro, zabudli ste už na „Európu“, keď vám životná medaila unikla ako vrabec z hristi?
- To sa len tak nedá. Hnevá ma, že som kvôli bolestiam v kolene nenastúpil na tretí pokus v nadhode. Veď pri „košickom“ výkone by bol z toho krásny bronz. Už ale nič s tým neurobím. Treba ísť ďalej.
Tucet Lukáčových titulov
Rudolf Lukáč s prípravou na tohtoročnú sezónu začal o niečo neskôr. Mohol si to dovoliť, keďže európsky šampionát tentoraz nefiguroval v jeho súťažnom pláne. Preto Rudo má zatiaľ za sebou len dve ligové kolá. V prvom (na začiatku marca) dosiahol v dvojboji 300 kg (130 + 170) a teraz 337,5 kg (150 + 187,5).
Ako ste spokojný s druhým tohtoročným štartom? - znela naša otázka na nášho dlhoročného reprezentanta.
- Som veľmi spokojný. Vzhľadom na súčasný stupeň prípravy, bolo to až nad plán. Dokonca v nadhode som sa pokúšal i o slovenský rekord, na 195 kg. Keďže ešte na takúto váhu nemám natrénované, išlo skôr o próbu, či mi jeden z dvoch pokusov nesadne.
V Košiciach sa konali dvanáste majstrovstvá Slovenska vo vzpieraní seniorov a juniorov. Je známe, že vy ste sa zo všetkých týchto šampionátov vracali so zlatou medailou. Uvedomujete si vôbec túto impozantnú majstrovskú šnúru?
- Áno, ale v mojom prípade nejde len o spomínaných dvanásť republikových titulov. K tým slovenským treba totiž ešte pridať i dva československé, v rokoch 1989 a 1992. Dodnes mám tiež v živej pamäti jeden osudný okamih mojej pretekárskej kariéry. Práve po prvom víťazstve na majstrovstvách Československa, ma na bicykli zrazilo auto. Dlhšie som sa potom dával dokopy, čím samozrejme utrpela i moja výkonnosť. Bolo to ešte počas vysokoškolského štúdia v Košiciach.
Čo vás čaká v najbližšej budúcnosti?
- Celá moja tohtoročná príprava je zameraná na Olympijské hry v Grécku. Momentálne všetko ide podľa plánu. Len neurobiť nejakú chybu a vyvarovať sa zraneniam. Nasledujú reprezentačné zrazy a ďalšie cepovanie formy. Do Atén sa ešte chcem dva razy súťažne predstaviť.
Ján Svrček
