Liptovský Mikuláš – š, monopolný výrobca potravinárskej a technickej želatiny na Slovensku, zápasí s ekonomickými problémami a zamestnancov čaká hromadné prepúšťanie. Pravdivosť chýru sme si overovali u riaditeľa podniku Pavla Droppu a predsedu Základnej organizácie Odborového zväzu pracovníkov pôdohospodárstva na Slovensku v Gelime Ivana Miku. Obaja ho označili za nepravdivý.
Podľa nich zdrojom fámy môže dávnejšie byť zrušenie prevádzky spracovania surových kostí hovädzieho dobytka v roku 2002 v súvislosti s výskytom takzvanej choroby šialených kráv, ktorej ľudský variant sa označuje ako creutzfeldt-jakobova choroba, ničiaca mozgové bunky. V dôsledku zrušenia prevádzky prepustila firma päťdesiat zamestnancov. - Každý dostal nadštandardné odstupné, podčiarkol odborársky predák. Dodal, že títo bývalí pracovníci sú uprednostňovaní pri výbere uchádzačov o brigádnickú výpomoc, čo viacerí aj využívajú. – Ráta sa s nimi aj pri plánovanom rozšírení výroby v nasledujúcich rokoch, povedal riaditeľ firmy, čím naznačil, že vzťah firmy k prepusteným pracovníkom je naďalej úzky a srdečný a po vydarenej realizácii zámerov s rozšírením výroby budú opäť potrební.
Vylúčenie kostí zo surovinového programu vyvolalo potrebu preorientovať výrobu na novú nosnú surovinu, ktorou sa stali hovädzie kože a čiastočne aj kože rýb. Do prispôsobenia výrobnej technológie novým surovinám investoval francúzsky vlastník Gelimy Weishardt Holding Graulhet v minulom roku okolo 15 miliónov eur, čo predstavuje vyše pol miliardy Sk. Je to dôkaz, že vlastník so svojím slovenským závodom počíta aj do budúcnosti. Nič mu totiž nebránilo, aby po zákaze využívania surových hovädzích kostí na výrobu želatíny závod zatvoril. Ako ďalej povedal riaditeľ Gelimy, nestalo sa tak, ba naopak, výhľadový plán do roku 2010 hovorí o zdvojnásobení produkcie, pričom sa ráta aj s výrobou bravčovej želatíny. Liptovskomikulášske koliesko v sústroji Weishardt Holding chce v tomto roku vyrobiť 2500 ton finálnej želatíny a na budúci rok ešte o 500 ton viac, čím splní základný cieľ v objeme produkcie, stanovený v roku 1995 pri prechode podniku do vlastníctva francúzskej rodinnej firmy, pôsobiacej v Európe i v zámorí.
Pri návšteve Gelimy sme nastolili aj otázku pracovného výkonu zamestnancov a to preto, lebo vo verejnosti kolujú reči o mimoriadne prísnych až krutých požiadavkách zahraničných investorov. Podľa riaditeľa podniku i odborového predáka predstavuje Gelima v mzdových a sociálnych otázkach miestny i regionálny nadpriemer. Podľa nich pracovný režim kladie dôraz na plnohodnotný výkon, ale v nijakom prípade nemožno hovoriť o prekračovaní bežných západoeurópskych zvyklostí. Príznačná pre Gelimu je ústretová komunikácia medzi zamestnávateľom a odbormi. Hana Orlíková