Liptovský Mikuláš - Mikuláši po vstupe Slovenska do Európskej únie sa uskutočnilo v nedeľu 2. mája v Art Galérii u Bullov na Námestí osloboditeľov. Stanislav Bulla, majiteľ galérie, pozval všetkých priateľov umenia na stretnutie s poéziou a s výtvarným umením, jemne okorenené pôvodnými zvukmi akustickej gitary Martina Korenicu. Zatiaľ čo vydavateľ Ivan Panenka (vydavateľstvo Ex Tempore Panenka & Panenka) verejnosti predstavil piaty zväzok z edície Vybraných spisov Ľubomíra Feldeka a Oľgy Feldekovej, básnickú skladbu Rabindranátha Thákura Gitándžali (preklad Ľubomír Feldek), S. Bulla privítal výtvarníka a ilustrátora Igora Rumanského a upriamil pozornosť na vystavenú kolekciu desiatok knižných ilustrácií a grafík umelca, spojeného tvorbou s rodným Liptovom. Poéziu bengálskeho spisovateľa R. Thákura, nositeľa Nobelovej ceny za literatúru, potom priblížil jej prekladateľ Ľ. Feldek a recitátori Slavomíra Očenášová – Štrbová a Ľubomír Kováčik.
„V jazyku bengálí znamená gitándžali obeť piesňou, obeť spevom,“ hovorí Ľ. Feldek, a dodáva, že Thákur, študujúci v Londýne, napísal skladbu Gitándžali, ktorá prvýkrát vyšla v roku 1910, aj v jazyku bengálí, aj v angličtine: „Preklad som robil z angličtiny, ale je veľmi zaujímavé, že i keď Thákur pochádzal z veľmi pre nás špecifického prostredia ďalekej východnej krajiny, dokázal svojou poéziou osloviť svojho a súčasne univerzálneho Boha. Thákurov študijný pobyt v Londýne len umocnil to, že sa určitý prvok východnej kultúry dostal do Európy ešte skôr, ako vypukol masový záujem Európanov a západnej civilizácie všeobecne o východnú kultúru, náboženstvo či životný štýl.“
Podobne ako desiatky iných básnických zbierok (napríklad, alebo predovšetkým (?), Milana Rúfusa), aj skladbu Gitándžali ilustroval I. Rumanský. A práve originály jeho grafických listov, perokresieb, drevorytov, kresieb tušom či ceruzou, akvarelov..., doplnené množstvom pôvodných vydaní kníh, sú magnetom, priťahujúcim návštevníkov do výstavnej siene Art Galérie u Bullov. „Držíme sa tradície a predstavujeme ďalšieho z liptovských umelcov, ktorí svojou tvorbou prekročili horizonty rodného kraja aj rodnej krajiny, ktorých umenie je viac ako hodné našej prostej pozornosti,“ vysvetlil svoje pohnútky usporiadať túto výstavu S. Bulla. Ilustrácie básní i prózy, rozprávok i románov, témy svetské aj cirkevné, reálne aj tajuplne snové... to všetko na tejto výstave nájdeme, a ani nemusíme hľadať, stačí vojsť otvorenými dverami a nechať sa unášať. Času je dosť, aj keď málo, veď výstava je sprístupnená (len) do 31. mája.
Martin Droppa
