Ružomberok - šesdesiatom ôsmom ako emigrant opustil bývalé Československo a dnes je štátnym občanom USA, by veru ťažko niekto, čo len približne uhádol vek. „Emilko“ (takto familiárne tohto pána volajú tí najbližší) stále môže pýšiť mladíckym vzhľadom, krásnou športovou „figúrovou“ a v neposlednom rade aj nim proklamovanou symbiózou fyzickej a duševnej pohody.
„Dve, tri hodiny denne, ak sa nič mimoriadne nevyskytne trávim vo fitness centre,“ dozvedáme sa od netuctového kulturistu, ktorý od roku 1995 striedavo žije v Spojených štátoch amerických a na Slovensku. „Cvičenie je už pre mňa doslova drogou, návykom, ktorého sa už človek, pokiaľ bude vládať, nezbaví. Keď mi niečo príde do cesty a nejaký deň vynechám, hneď sa cítim nesvôj, akýsi stuhnutý.“
Emil Plavčan, ktorý sa narodil 7. januára 1922 v Tatranskej Lomnici, počas gymnaziálnych „liet“ (v Prešove a Michalovciach) koketoval predovšetkým s atletikou, keď ho najviac „oslovovali“ vrhačské disciplíny. Po tejto stredoškolskej epizóde, kde čo prežil (aj priamu účasť v Slovenskom národnom povstaní), avšak s nejakým športom nielenže nebol bytostne spätý, ale ani s dákou pravidelnou pohybovou aktivitou si netykal. „Nezakrývam, po maturite som sa dosť pokazil. V partii som skĺzal k fajčeniu i pitiu. Až neskôr mi bolo jasné, že mi to vôbec neprospieva a nič nedáva.“
Po invázii vojsk krajín Varšavskej zmluvy, proti ktorej sa aj verejne postavil, Emil Plavčan radšej opustil svoju rodnú vlasť. Najprv to bol nakrátko švajčiarsky Bern, potom takmer desať rokov strávených v krajine „javorového listu“, až napokon sa udomácnil na americkej pôde, v Kalifornii. Tu v Santa Monike sa tiež začala odvíjať Plavčanova kulturistická dráha. „Ako 55-ročný som prvý raz mal v rukách činku,“ spomína „Emilko“, ktorý v päťdesiatom siedmom sa po problémoch s platničkou dokonca ocitol na invalidnom vozíku a viacerí mu predpovedali, že už sa s ním nerozlúči. „Vtedy som sa začal špeciálne venovať kulturistike. Obrovským impulzom pre mňa bolo stretnutie s Arnoldom Schwarzeneggerom. Odchádzal som z neho dojatý, ako vo sne. Okúzlený postavou skvelého kulturistu, som si povedal, že nikdy nie je neskoro s niečim začať. Denne som potom približne tri hodiny trávil Glods Gyme v Santa Monike.“ V päťdesiatych šiestich rokoch mal Plavčan svoju súťažnú premiéru za „veľkou mlákou“. A bol z toho bronz na majstrovstvách USA v Clevelande v kategórii nad 40 rokov. Postupne som potom dosiahol aj ďalšie úspechy. Napríklad v osemdesiatom druhom som bol prvý na Mr. California nad 60 rokov. Dosiahnuté umiestnenia však neboli pre mňa tým najdôležitejším. Posúvali však človeka dopredu, dávali mu nový elán, stavali ďalšie méty.“
Pred deviatimi rokmi sa Emil Plavčan opäť zavítal na Slovensko. Neodolal malebnej prírode v okolí Ružomberka, a tak sa usadil v tomto centre dolného Liptova, kde bol vyše štyri roky nielen „inventárom“, ale i veľkou charizmou tamojšieho Fitness centra California, ktorého majiteľom je viac-menej jeho žiak Miloslav Rousek. Neskôr sa pán Plavčan z lona Veľkej Fatry presťahoval do Bojníc. „Opäť to bola príroda a krásne okolie, ktoré ma fascinovali mi jednej návšteve. Pravidelne sa ale vraciam aj do Ružomberka.“
„Podľa Newtonovho zákona je sila súčin hmotnosti a zrýchlenia. Ja som prišiel k záveru, že sila (človeka) sa tiež rovná odporu v čase. Práve na tomto princípe si ja stále udržiavam svoju fyzickú kondíciu,“ dodal vyše osemdesiatročný „mládenec“, ktorý koketuje s myšlienkou exibičného vystúpenia v Amerike pri prípadnom „podniku“ najstarších kulturistov. „Emilko“ má totiž stále vynikajúcu „fazónu“. Ján Svrček
