Liptovský Mikuláš – k pôsobí už takmer jeden a pol sezóny v bratislavskom Slovane. V sezóne 2002/2003 odišiel do Bratislavy na hosťovanie a v hlavnom meste Slovenska zostane René ešte dva roky. Pri jeho pobyte v rodnom Liptove sme mu položili niekoľko otázok.
Ako ste spokojný s uplynulou sezónou v Slovane Bratislava?
Spokojnosť z mojej strany určite je. Mužstvo odohralo dobrú sezónu a ja som rád, že som mohol byť súčasťou kádra, kde hrajú kvalitní hráči. Sú to hráči, ktorí mi môžu pomôcť v mojom ďalšom hokejovom raste. Až do nešťastného vylúčenia Jura Halaja som nastupoval v útoku s ním a Zdenom Cígerom.
Ako ste sa pozerali v Slovane na Halajov trest?
Bol to smutný a nešťastný faul. Podľa môjho názoru išlo ale o vysoký trest. Halajove vylúčenie bolo vo veľkej miere ovplyvnené médiami a verejnou mienkou. Samozrejme rozhodlo aj to, že to bol hráč Slovana.
Práve mužstvo Slovana žne na súperových štadiónoch najväčšiu kritiku a niekedy doslova až nenávisť zo strany súperových fanúšikov. Ako sa v takýchto chvíľach cíti hráč na ľade?
Už som si na to zvykol a vždy sa to snažím „hodiť za hlavu.“ Niekedy je to však neúnosné, ale musím sa sústrediť na hru. Často to však pomáha hráčovi vypnúť sa k maximálnemu výkonu.
Boli ste sklamaní po sérii zo Zvolenom, ktorý vám „zavrel“ finálové brány?
Túto sériu ovplyvnili vo veľkej mieri tresty Halaja a Cígera. Taktiež i nešťastné zranenie brankára Rybára, ktorý dokáže mužstvo podržať v ťažkých chvíľach. Ukázalo sa, že ďalší naši brankári ho nevedeli v plnej miere nahradiť. Sklamaní sme určite boli. Na posledný zápas sme išli do Zvolena odhodlaní otočiť sériu vo svoj prospech. Chceli sme otočiť nepriaznivú bilanciu na zvolenskom ľade. Avšak ani tento raz, tak ako počas celej sezóny, sme nedokázali vo Zvolene vyhrať.
Vaše výkony vám zabezpečili aj účasť v reprezentácii...
Priznám sa, že som to aj trošku očakával. Tréner Slovana Pokovič, ktorý je asistentom reprezentačného trénera Hossu vedel, že sa môže na nás spoľahnúť a poznal naše výkony. Pri našom vzájomnom rozhovore vyjadril aj spokojnosť s mojimi výkonmi. Mne osobne pomohol v reprezentácii turnaj Škoda Cup a v slovenskom drese som odohral v sezóne 13 zápasov.
A čo príprava reprezentácie pred majstrovstvami sveta?
V tejto príprave som odohral šesť stretnutí. Dvakrát s Poľskom, Nemeckom a Lotyšskom. O prípadnej mojej účasti na šampionáte som nemal veľké oči. Vedel som, že prídu hráči z NHL a taktiež si bude chcieť tréner vyskúšať nových hráčov v zápase proti Švajčiarsku. V príprave som bol už 3 týždne a vedel som, že sa to skončí. V kútiku duše som však, veril, že si zahrám ešte aj proti Švajčiarsku.
V Slovane máte nového trénera zostáva tam aj Cíger...
S predchádzajúcim trénerom Pokovičom som vychádzal dobre a práve on mi pomohol v tom, že som sa do Slovanu dostal. Ja som sa mu za to snažil odvďačiť výkonmi na ľade. On dal svoju spokojnosť najavo už v spomínanom vzájomnom rozhovore. Nového trénera Říhu nepoznám a ešte som sa o ňom s nikým nerozprával, lebo po našom vypadnutí som hneď nastúpil do reprezentácie. Z počutia však viem, že je to tréner zásadový a so Slovanom už dosiahol významný úspech. A na margo Cígera. Zdeno je hráč, ktorý by bol prínosom pre každé mužstvo. Je to vodca a dokáže strhnúť celé mužstvo. V každom zápase vydá zo seba maximum.
Pri vašom odchode do Slovana sa objavili informácie, že v L. Mikuláši už nechcete a nebudete v žiadnom prípade hrať?
Viem, že sa to hovorilo, ale až taká presná pravda to nie je. Jednoducho som sa v L. Mikuláši nedohodol na zmluve. L. Mikuláš mi dal veľa, ale viac mi už dať nemohol. Potreboval som niečo nové a to som našiel v Slovane Bratislava. Rád sa však domov vraciam a určite chcem skončiť z hokejom práve v L. Mikuláši.
Mário Kaprálik
