Liptovský Mikuláš - o vystúpil ráno z vlaku Miroslav, aby sa v meste pokúsil predať čo najviac výtlačkov časopisu Priestor pre život, ktorý vydáva martinské Občianske združenie Proces-3. Zastihli sme ho na Námestí osloboditeľov v kruhu okoloidúcich, ktorí desaťkorunáčkami za časopis ochotne prispeli na jeho vydávanie a činnosť združenia, ktoré v martinskej mestskej časti Priekopa prevádzkuje „kemp“ pre bezdomovcov. V súčasnosti ich tam žije trinásť vrátane Miroslava.
Zaujalo nás, že Miroslav, ktorý onedlho oslávi 43. narodeniny, nevysedáva či nepostáva na rušných martinských uliciach a nenatŕča ruku na almužnu, ale cestuje s časopisom do rôznych miest. Povedal, že mu záleží, aby predal čo najviac výtlačkov a prispel tak združeniu, ktoré viacerým bezdomovcom dáva nielen strechu nad hlavou a poživeň; ale hlavne pocit dôstojnosti a nádej na lepší život.
Viac ako rodičia sa o Miroslava v detstve starala stará mama, doma sa cítil byť odstrkovaný. Na každé zaucho reagoval ešte väčšou neposlušnosťou a uzavretosťou. Mohol sa vyučiť za maliara a natierača, no z učilišťa ubzikol a v sedemnástich rokoch začal pracovať. Dospelí „parťáci“ ho posotili na klzký chodník pohárikov do jednej i druhej nohy a odznova, až mu alkohol začal rozkazovať a priviedol ho do väzenia. Zotrvávanie v prostredí, kde sa trvalé zamestnanie a triezva hlava necenili, ho napokon priviedlo medzi bezdomovcov a k miske polievky od charity.
Od pádu na samé dno bezútešných životných vyhliadok zachránilo Miroslava stretnutie s Martinčanom Danielom, vydavateľom a redaktorom časopisu Priestor pre život v jednej osobe a majiteľom pozemku, kde vďaka tržbám za časopis onedlho pribudne ďalšia chatka pre bezdomovcov. Rodina pána Daniela je síce presvedčená, že majetok v podobe zdedeného pozemku by sa mal využívať onakvejšie, ale ani tŕnistá cesta k povoleniu úradov stavať „kempové“ chatky pre bezdomovcov ho od cieľa nedokáže odradiť. Je úžasné byť svedkom premeny bezdomovcov na ľudí, ktorých robota teší, je to premena beznádeje na nádej, toho sa nevzdám, hovorí Daniel. Miroslava charakterizoval ako „bývalého zlodeja s čistým charakterom“ a človeka, ktorého si môže vážiť. Vďaka novému prostrediu sa v Miroslavovej mysli zakoreňuje presvedčenie o schopnosti zmeniť svoj život vlastným pričinením a žiť dôstojne. Pomáha mu príklad nezištného pána Daniela, ochota okoloidúcich ľudí v Liptovskom Mikuláši i v iných mestách Slovenska dať desaťkorunáčku za časopis, pracovitosť bezdomovca Antona pri údržbe „kempu“, prírastok kozliatok v „kempovom“ koterci, slová uznania od čitateľa Jošiho a ďalších i napríklad darovaných 50 000 Sk od neznámeho pána Jozefa. Miroslav nechce týchto ľudí sklamať. Hana Orlíková
