Ružomberok - kcii pred poldruha rokom súčasný minister školstva Martin Fronc. Odpovedal tak na výhrady, ktoré od predstaviteľov škôl smerovali na jeho radikálne reformy vo vzdelávaní. Ako vtedy dodal, začiatky sú vždy ťažké. „No nakoniec ľudia zistia, že to, čomu veríte, je správne, také naozaj je,“ povedal nám. Posledný marcový deň sa šéf rezortu školstva stretol s predstaviteľmi katolíckych škôl, ktorí v Ružomberku rokovali na valnom zhromaždení Združenia katolíckych škôl Slovenska. Opäť odpovedal, argumentoval, vysvetľoval. Martin Fronc hovorí, že cirkevné školstvo už vyriešilo otázky, ktoré ho trápili v minulosti a dnes je plnohodnotnou súčasťou slovenského školského systému.
Naša redakcia ho pri tejto príležitosti požiadala o krátky rozhovor.
Aký máte dojem zo stretnutia so zástupcami cirkevných škôl?
Ja som sa zúčastnil štvrtého takéhoto stretnutia – v minulosti ako štátny tajomník, dnes ako minister školstva. S účastníkmi sme diskutovali o problémoch, ktoré existujú v školstve, zvlášť v cirkevnom. Môj osobný dojem je dobrý. Myslím, že sa cirkevné školstvo stáva integrálnou súčasťou nášho školského systému. Prekonalo akési detské problémy a otázky, ktoré sme riešili v minulosti sú už vyriešené, alebo sú oveľa bližšie k výsledku, ako to bolo kedysi.
Čo účastníkov valného zhromaždenia Združenia katolíckych škôl Slovenska najviac zaujímalo?
Rezonovali tu predovšetkým problémy z minulosti. V minulosti nebol naplnený objem finančných prostriedkov na niektoré školy v regiónoch. Musím zdôrazniť, že je to veľmi ťažko riešiteľný problém. Nedá sa to dobre financovať minulý rok v zmysle legislatívnych pravidiel z tohto roku. Predstaviteľov katolíckych škôl zaujímali aj vecné problémy o fungovaní škôl, ale aj zmeny, ktoré sa dotýkali novej koncepcie maturitnej skúšky a projekty, ktoré ministerstvo školstva robí. Sú to najmä možnosti využitia peňazí na rekonštrukciu telocviční, na program „otvorenej školy“.
Aké úspechy v oblasti cirkevného školstva považujete za najväčšie? Čo sa vám podarilo dosiahnuť?
To, čo sa podarilo dosiahnuť, nebolo ľahké. Dosiahlo sa čosi, čo pred pár rokmi nebolo možné. Existuje zákon, ktorý vo financovaní zrovnoprávňuje cirkevné školy so školami štátnymi. Sú rovnako financované, až na problém kapitálových výdavkov. Práve tento zákon umožnil, aby sa cirkevné školy mohli viacej rozvíjať.
Zlepší sa situácia v cirkevnom školstve po našom vstupe do EÚ? Budú sa môcť školy takéhoto zamerania napríklad uchádzať o peniaze z európskych fondov?
Samozrejme, aj cirkevné školy budú môcť vstupovať do projektov EÚ. Budú sa môcť uchádzať o finančné prostriedky z európskeho sociálneho fondu, z jeho súčasti, ktorá je vyčlenená na vzdelávanie. Školstvo je v EÚ vnímané ako kultúrne dedičstvo. Znamená to, že každá krajina si ho spravuje sama. V európskom práve neexistuje, aby nám niekto niečo prikazoval. Ako minister školstva sa stretávam so svojimi európskymi kolegami a snažíme sa dohodnúť na istých krokoch, ktoré potom spoločne realizujeme. Napríklad teraz je snaha dohodnúť spoločný dokument – europas. Bola by to predloha, v ktorej by sa potvrdzovalo vzdelanie a zručnosti jeho vlastníka a umožnili by mu ľahšie sa pohybovať na európskom trhu práce.
Vladimír Buzna
