Ružomberok - e, na jar však už vybieha na trávniky Corgoň ligy sťaby starý „harcovník“. Hneď v jarnej ouvertúre proti Interu strelil tretí ružomberský gól, ktorý bol jeho premiérový (a zatiaľ aj jediný) v Corgoň lige.
Pomerne kľukatý bol návrat tohto odchovanca ružomberského futbalu pod Čebrať. Miro s „koženou“ začínal ako osemročný v miestnej prípravke. „Od mladšieho žiactva až do dorastu som hrával v Ružomberku,“ vraví dnes 23-ročný futbalista. „Dokonca ako starší dorastenec som sa dostal aj do prípravy „áčka“. Bolo to za trénera Mentela.“ Počas základnej vojenskej služby v Liptovskom Mikuláši Latiak jednu sezónu absolvoval v Tvrdošíne. Potom nasledovalo dvojročné obdobie v štvrtoligovej Liskovej. „Nechcel som už ďalej pokračovať v Liskovej,“ prezrádza Miro. „Nemal som tu najlepšie vzťahy s funkcionármi. Navyše po dvoch neúspešných pokusoch o postup do III. ligy, upadla i moja motivácia. Napokon z toho bolo hosťovanie v Dudinciach.“
Ešte v závere minulého roka prišiel Latiak na próbu do Ružomberka. Bol s mužstvom Jozefa Vukušiča na halovom turnaji SFZ v Žiline a potom sa zapojil aj do zimnej prípravy. „Keby som neveril, že sa dostanem do A mužstva, tak ani s futbalovým návratom domov neuvažujem,“ pokračuje rodený Ružomberčanom. „Po záverečnom sústredení v Štúrove, padla definititíva, že zostávam v Ružomberku.“
Tréner Jozef Vukušič si dal Mira na súpisku Corgoň ligy, ale nikde nebolo deklarované, že bude aj v našej elitnej spoločnosti hrávať. Zrazu sa ale Latiak stal „plnohodnotným“ ligistom. Objavovať sa začal aj v základnej zostave. Áno bol to skok o niekoľko súťaží hore. Lenže nie až taký nečakaný. Veď veľa nechýbalo, aby som sa už z dorastu dostal do prvoligového mužstva. Vtedy to nevyšlo, napokon sa ale moja veľká túžba predsa naplnila.“ V Corgoň lige si ale jej nováčik, ktorému asi rovnako sedí rola útočníka ako i post ofenzívneho záložníka, musel zvykať na iný herný štýl. „Vždy som hrával na hráča, tu je to naopak o priestore,“ pripomína najväčšiu odlišnosť medzi predchádzajúcimi „štáciami“ a tou súčasnou. „Samozrejme, ťažšie sa aj hráč vpredu presadzuje. Nemá toľko priestoru, ani času.“
Mira to na ihrisku ťahá skôr dopredu, ale nemá problémy ani s defenzívnymi úlohami. Za svoju najväčšiu prednosť považuje dravosť a dôraz v osobných súbojoch. Zároveň však i dobre vie, na čom potrebuje najviac popracovať: „Hlavne na streľbe pravou nohou. Aby sa priblížila k mojej ľavačke.“
Keď Miroslav Latiak prišiel prvý raz do ružomberskej šatne, bol pre väčšinu „kolegov“ úplne neznámym futbalistom. Dnes už ale je plnohodnotným článkom tohto súkolia. „S pár „chalanmi“ som sa poznal, tak na začiatku som sa točil len okolo nich. Postupne som sa zblížil i s ostatnými. Nebol v tom žiadny problém,“ dodal ambiciózny futbalista, ktorý si želá čo najviac hrávať.
-svr-, foto: -mk-
