Závažná Poruba - nok Miloša Staroňa (1930) - futbalistu Z. Poruby 20. storočia.
„Ako prvé chcem povedať, že futbal sa nehrá len nohami, ale predovšetkým srdcom a rozumom. Rezervy vidím v mladých chlapcoch. Každý musí pracovať sám na sebe, viac trénovať - najlepšia telocvičňa je príroda, nespoliehať len na pokyny trénera, ale futbalovú hru doslova i do písmena študovať ako knihu, pozorne sledovať televízne prenosy, videozáznamy...
Základom úspechu na ihrisku však zostáva aj naďalej dobrá príprava, čo nie je nič nového pod slnkom. A potom je veľmi dôležité slušné vystupovanie hráčov - S rozhodcom sa zásadne nediskutuje, rozhodca rozhoduje a čo odpíska, to platí. Hráč si má hľadať spoluhráča a hlavne - venovať sa hre. Pri hre treba neustále futbalovo myslieť, samostatne riešiť vzniknuté situácie. Samozrejme, rešpektovať pokyny trénera, ale pritom sa spoliehať predovšetkým sám na svoje schopnosti. Ak má futbalista futbal skutočne rád, tak je dôležité, že sa nachádza na štadióne. Keď nehrá, tak pozorne sleduje hru a nezabúda, že nereprezentuje len seba, ale oddiel, športový klub, farby obce, za ktorú súťaží. Hrdosť a zdravá ctižiadosť sú veľmi dôležitý stupienok k úspechu. Sympatie fanúšikov nezíska ten, kto s nimi debatuje v priebehu zápasu, ale ten, čo hrá aktívne, technicky, slušne - jednoducho podľa pravidiel.
Kto to kedy videl toľko žltých kariet. Za 23 rokov aktívnej futbalovej kariéry som dostal jedno jediné napomenutie, a aj to ma dlho mrzelo. A potom vždy platilo a bude platiť, že spoločne sa dá dosiahnuť oveľa viac, ako v sólových akciách, hoci aj tie patria k dobrému futbalu.“ Čo by sa asi stalo, keby si tieto slová zobrali porubskí futbalisti k srdcu? -dm-
