e vládne v agrárnom rezorte obava o prežitie poľnohospodárskej výroby. Protipólne očakávania naznačujú stav neistoty, ktorý je príznačný aj pre liptovských poľnohospodárov. Zaujímalo nás, nakoľko sú totožné zorné uhly Liptovskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (LPPK) a regionálneho Zväzu poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností (ZPDaOS). S rovnakými otázkami sme preto oslovili podpredsedu regionálneho zväzu Fridricha Turzu, predsedu Poľnohospodárskeho družstva (PD) Ludrová, okres Ružomberok a predsedu komory Zoltána Strcuľu, predsedu PD Važec, okres Liptovský Mikuláš.
Položili sme im nasledovné otázky:
1. Aké sú momentálne vyhliadky
v zabezpečení jarných poľných prác ako východiskového bodu pre realizáciu tohtoročných produkčných plánov?
2. Akú šancu majú liptovské poľnohospodárske družstvá po vstupe do únie, prežijú všetky?
3. Vítate zámer únie prednostne v budúcnosti podporovať kvalitu produkcie a ochranu životného prostredia?
F. Turza: Od začiatku roka, kedy sme hovorili o nedostatku financií v družstvách na zabezpečenie jarných prác, sa vďaka rezortným dotáciám na ornú pôdu situácia o niečo zlepšila, ale čo ďalej? Ministrom pôdohospodárstva odporúčaný spôsob dofinancovania jarných prác úvermi Slovenskej záručnej a rozvojovej banky je viac ako otázny, pretože podmienky banky pri posudzovaní žiadateľov sú pre väčšinu družstiev v horských a podhorských oblastiach Slovenska neprijateľné. Poskytnutie úveru banka podmieňuje napríklad ziskovosťou za obdobie minimálne posledných troch rokov, plusovou hodnotou vlastného imania, vyššou pridanou hodnotou v porovnaní s osobnými nákladmi a ďalšími podmienkami, ktoré spĺňa malý počet podnikov. V horských a podhorských oblastiach Slovenska, teda aj v Liptove, je situácia o to zložitejšia, že rezortné ministerstvo uvoľní zálohové peniaze na výmeru obhospodarovanej ornej pôdy, čo vzhľadom na jej minimálnu výmeru v týchto oblastiach minimalizuje sumu dotácií. Navyše sa tým budú ešte viac prehlbovať rozdiely medzi bohatším juhom a chudobným severom Slovenska. Ministerstvom zvolený kľúč pociťujeme ako skrivodlivosť, pretože náklady na jarné práce na nedotovaných lúkach a pasienkoch sú rovnaké alebo aj vyššie než náklady na ornej pôde. Podľa tohto kľúča PD Ludrová dostane oproti predchádzajúcim rokom zo štátnych zdrojov na jarný štart menej o päť miliónov korún, čo hovorí za všetko.
2. To je zaujímavá, ale ťažká otázka. Predpokladám, že spomedzi liptovských podnikov poľnohospodárskej prvovýroby dokáže prežiť a naďalej sa rozvíjať najviac štyri–päť, ostatné buď zmenia štruktúru výroby, alebo zaniknú. Celé je to o tom, že ak slovenskí poľnohospodári dostanú niečo málo nad 50 percent toho, čo dostávajú farmári v súčasných členských krajinách EÚ, ekonomicky slabšie podniky jednoducho nemôžu držať krok. Je to aj o tom, že v podmienkach nadbytku potravín v Európe slovenský poľnohospodár už nie je živiteľ národa a jeho práca nemá také spoločenské uznanie ako v minulosti. Je to aj o tom, že jednotlivé liptovské agropodniky majú svoje špecifiká, pričom ale špecifické riešenia sú potláčané daným podnikateľským prostredím.
3. V najbližších rokoch ostane zrejme v platnosti súčasný stav europodpory hospodárenia na pôde. Nech už v budúcnosti budú kritériá europodpory také alebo onaké, podľa mňa súčasné členské krajiny únie Slovensko nikdy nedobehne, majú veľký náskok. Vidím to tak, že EÚ vníma Slovensko ako trh pre odbyt západoeurópskej potravinárskej produkcie a o rozvoj jeho poľnohospodárstva nemá záujem. Z dlhodobej perspektívy by som bral výraznejšiu podporu zástoja poľnohospodárstva v ochrane prírody a v krajinotvorbe.
Z. Strcuľa: Je prísľub, že Slovenská záručná a rozvojová banka poskytne na hektár trvalých trávnych porastov 1000 Sk úverových peňazí a už som mal v ruke aj tlačivo žiadosti. Ak by poľnohospodári tieto peniaze skutočne dostali, náklady na jarné práce by to pokrylo približne v rozsahu 60 percent. Ak ale horské a podhorské oblasti, kam patrí aj Liptov, dostávali predtým v marci zo štátnych zdrojov okolo sedem miliónov korún v prepočte na družstvo, tentoraz by to spolu s bankovým úverom bolo okolo tri a pol milióna. Treba otvorene povedať, že táto suma vystačí na prípravu pôdy a sejbu jarín, ale nezvyšuje na nákup priemyselných hnojív a chemických prípravkov. Aj v prípade, že ich dodávatelia nebudú trvať na okamžitých platbách, je to len odsunutie problému na neskoršie obdobie, čo môže skomplikovať finančné zabezpečenie zberu objemových krmovín a následne zabezpečenie krmív na zimné obdobie. Ideme teda z jednej neistoty do druhej. V apríli by mali nabehnúť rezortné dotácie na ornú pôdu, ibaže v regióne Liptova majú zornenie nad 50 percent z celkovej výmery obhospodarovaných plôch iba dva-tri podniky. Pri prevládajúcom 20-30-percentnom zornení bude mať väčšina podnikov s financovaním jarných prác vážne problémy.
2. Je to veľmi ťažká otázka. Ak by sme mali k dispozícii toľko finančných prostriedkov zo štátnych zdrojov ako poľnohospodári v súčasnej únii, mali by sme vyhraté. V predchádzajúcich rokoch Liptov masívne investoval do chovu kráv, no pre nízky odbyt mlieka to vychádza nazmar. Skutočne sa teraz neodvážim predpokladať, koľko podnikov prežije vstup do Európskej únie, nemám dostatok informácií o ekonomike jednotlivých firiem. Obmedzujúco budú pôsobiť priame platby pre pristupujúce krajiny, nižšie o takmer polovicu v porovnaní s priamymi platbami v štátoch súčasnej únie.
3. Tento trend vítam. Je zrejmé, že pri nadbytku potravín bude rozumnejšie preferovať útlmový spôsob obhospodarovania pôdy, a to najmä v oblastiach so zložitými prírodnými podmienkami, ktoré poľnohospodársku výrobu zdražujú. Zároveň bude ale potrebné dotačne krajinotvorbu podporovať z titulu celospoločenského záujmu. Údržba krajiny nie je lacná záležitosť a poľnohospodárovi sa tento prístup musí vyplácať.
Hana Orlíková
