Ružomberok - a Tehelnom poli ale nastúpil na ľavej strane ružomberskej obrany. „V piatok mi tréneri naznačili, že na tomto poste ísť od začiatku,“ dozvedáme sa od mladého dvadsaťročného futbalistu, ktorý v sobotu v Bratislave sa prvý raz na jar objavil v základnej zostave MFK. „Z obranej formácie vypadol Laurinc, ktorý v stredu v Trnave dostal červenú kartu a na Slovan necestoval ani zranený Mikuláš. Preto tréneri vytvárali nové zoskupenie zadných radov.“
Nastupovali ste na zápas trošku aj so zviazanými nohami?
- Nie. Veď v jeseni som už hrával v základe, akurát že v strede poľa. Teraz to bolo po určitej pauze, ale ani som si to neuvedomoval. Hral som síce v obrane, avšak mal nejaké ofenzívne úlohy. Myslím si, že so Žofčákom sme sa dobre na ľavej strane dopĺňali.
V čom spočívalo najväčšie nebezpečie pre ružomberskú obranu?
- Slovan nakopával vysoké lopty, ktoré „hľadali“ vysokého Bukviča. Najväčšie nebezpečie ale asi hrozilo od behavého a rýchleho Šľahora.
Aký to bol podľa vás zápas?
- Predovšetkým veľmi bojovný. Domácim išlo oveľa, na vlastnom ihrisku si v danej situácii nemôžu dovoliť strácať body. Nuž a my tiež sme nechceli sa vracať s prázdnymi rukami. Naopak každý si chcel po Trnave náladu vylepšiť.
Ako ste oslávili tri plusové body?
- Ešte nie je čas ani dôvod na žiadne oslavy. Štrngli sme si však šampanským. Tréner Vukušič a Jožo Jelšic totiž mali meniny a Miro Latiak zase narodeniny. Myslím si, že naše víťazstvo bolo tým najkrajším darčekom týmto oslávencom. -svr-