Ružomberok - a sklonku deväťdesiatych rokov, keď miestny „zimák“ prichýlil oravský Liesek, ktorý sa sfúzoval s tamojším klubom. V sezóne 2001/2002 sa Ružomberok na hokejovej mape stal dokonca prvoligový. Postaral sa o to príchod žilinského Olympionicu. Ten začal hrávať druhú najvyššiu súťaž pod ružomberskou hlavičkou, avšak ešte v priebehu sezóny sa kvôli financiám vrátil do Žiliny. Ďalšia etapa seniorskeho hokeja v tomto meste sa začala písať v jeseni minulého roka. Vtedy sa MHK Ružomberok prihlásil do II. ligy. Základ mužstva tvorili hráči dovtedajšieho „béčka“ MHK 32 Liptovský Mikuláš. Vo východnej skupine II. ligy, v ktorej bolo sedem tímov, skončil Ružomberok s piatimi víťazstvami, jednou remízou a šiestimi prehrami na 5. mieste, keď mal len o štyri body menej ako druhý Dolný Kubín. Víťazom skupiny sa stali hokejisti Brezna.
„Hlavnými iniciátormi nášho ružomberského pôsobenia boli Jaroslav Spodniak, ktorý dostal do prenájmu miestny „zimák“ a „hrajúci sponzor“ Vladimír Čonka,“ vraví tréner hokejistov MHK Ružomberok Richard Muchý. „Jaro Spodniak veľmi chcel, aby veľmi pekný zimný štadión žil nielen mládežníckym, ale i mužským hokejom.“
Ružomberskí hokejisti začali súťaž remízou v Humennom (3:3). Potom ale prišla dosť nešťastná séria štyroch prehratých zápasov. Až v 6. kole dosiahlo mužstvo prvé víťazstvo na ľade favorizovaného Dolného Kubína. K nemu chlapci pridali hneď ďalšie dve, ale potom zase nabrali kurz z úvodu sezóny. „Bodkou“ za sezónou bol domáci dvojbodový zásah s Dolným Kubínom (4:3). „Mali sme naviac,“ tvrdí R. Muchý. „Predpokladal som, že tento kolektív skončí v prvej trojke. Asi najväčším problémom mužstva bola koncovka, nevyužívanie ani „stopercentných“ príležitostí. Pomerne riedke boli naše obrané rady, preto neraz museli vzadu zaskočiť aj útočníci.“ Z jednotlivcov ružomberský tréner zvlášť vyzdvihol Turzotu, Plcha, Patereka, Rysuľu a kapitána mužstva Antošku.“
Čo ďalej, zostane súčasné mužstvo pokope? Tréner Muchý v tomto smere nemá nejaké obavy. „Aj naďalej pokračujeme s tréningami,“ vraví. „Chlapci svoje chcenie dali najavo aj tým, že boli ochotní tri, štyri razy do týždňa dochádzať do Ružomberka na tréningy. Nevidím dôvod, aby sa táto partia rozpadla. Naopak predpokladám, že ju ešte doplníme „chalanmi“, ktorí vyjdú z mikulášskej „juniorky“ a nedostanú sa do prvého mužstva. Predovšetkým v obrane sa potrebujeme posilniť. Ak nám vyjdú niektoré zámery, myslím si, že o rok je reálne, aby Ružomberok bojoval aj o I. ligu.“ -svr-
