Žiarska dolina - e rekreačných vyznavačov pohybu. Vlani sa, po ročnej pauze, uskutočnila dvadsiata ôsma Podtatranská stopa. Nad jej ďalším dielom bol ale zase dlho vážny otáznik.
„Ešte v decembri nebolo nič jasné,“ priznáva tajomník pochodu Ján Kamien. „Až v januári padla definitíva. Vtedy sme aj rozhodli, že pôjde o čisto turistickú akciu, so symbolickým štartovným, bez prihlasovania, posielania materiálov i zaužívaného občerstvenia, viac - menej vrátane stravy. Zvolili sme, aj kvôli najširšej verejnosti, akýsi lacný model. Myslím si, že sa ujal. Hoci niektorí banovali za predchádzajúcimi ročníkmi. Je paradoxom, že práve po našom rozhodnutí neprerušiť dlhoročnú kontinuitu, zmizla z trate následkom výrazného oteplenia celá snehová vrstva. Nebolo nám do smiechu, ale napokon v deň „D“ sme si lepšie podmienky ani nemohli želať.“ V sobotu nikto nevedel, či Podatranská stopa dostane nejakú finančnú „injekciu“ v rámci sociálno-zdravotného projektu Asociácie športu pre všetkých SR pod názvom Slovensko v pohybe. Predsa sa ale konala a v plnej paráde. „Naša vďaka patrí hlavne zanietencom z odboru turistiky TJ Smrečany-Žiar, Klubu pribylinských turistov a lyžiarov, Poľnohospodárskemu družstvu Smrečany-Žiar i mestu Liptovský Mikuláš. Pomocnú ruku ale podali aj ďalšie turistické odbory. Išlo o celoliptovskú akciu.“ Matador pochodu, šesťdesiatriročný Ján Dzuroška s úprimnou srdečnosťou vítal v cieli pokoriteľov „dvadsiatky“ i ostatných účastníkov obľúbeného „podniku“.
„Vôbec tu nejde o to, či robíme niečo zadarmo,“ zdôranil šéf Horskej služby Západné Tatry. „Je tu obrovské nadšenie a entuziasmus tých ľudí, čo pri pochode stáli v dobrom i zlom. Veľmi ťažko by mi bolo na duši, keby sme v krásnom diele nepokračovali. Nehovoriac už o dnešnom „rozprávkovom“ počasí. Bol som pri všetkých ročníkoch, preto dovolím si povedať, že takáto fantastická stopa ešte nebola.“ Dzuroškov kolega, Ján Janíček, predseda Poľnohospodárskeho družstva Smrečany-Žiar dodal: „Už vlani sme si povedali, že závideniahodná tradícia musí pokračovať. Pomohli sme tým, čo bolo v našich silách a možnostiach.“
Jedným z „vážnych“ článkov technického súkolia akcie bola i vedúci Žiarskej chaty a niekdajší pretekár v bežeckom lyžovaní a potom dlhoročný tréner Miroslav Matejka. „Postaral som sa predovšetkým o okruh v cieli,“ dovedeli sme sa od lyžiarskeho zanietenca, ktorý v sobotu krúžil s jedenásťročným synom na vlastnom okruhu. „V živej pamäti mám zrod tohto podujatia. Boli súťažné a stal som sa víťazom prvého ročníka, keď cieľ bol na Háji Nicovô. Išlo vlastne o začiatky mojej pretekárskej kariéry.“ K najnovšiemu dielu Podtatranskej stopy Matejka prehodil: „Všetkým patrí vďaka, že sme tu. V nádhernom počasí sa prítomní mohli pokochať krásami tamojšej prírody. Naplno si ju vychutnať a zblížiť sa s ňou” -svr-