nešťastiach ľudí, ktorí sa ocitli v núdzi a dokonca v nebezpečenstve života. Už menej je tých, ktorí sa právom pýtajú, čo hľadali nešťastníci v Tatrách na miestach regulárne uzavretých označených značkami, informujúcich vo viacerých svetových jazykoch každého o aktuálnej situácii. „Do vysokohorského terénu vstupujú návštevníci počas niektorých zimných a jarných mesiacov nelegálne,“ tvrdí Milan Ballo zo strážnej služby TANAP-u, „Návštevný poriadok je neúprosný. Každá lokalita ma svoje časové obmedzenia. Strážna služba sa stretáva s ignorovaním sezónnych uzáverov a pod všetky nešťastia vo vysokohorskom teréne sa podpísala pod nedisciplinovanosť“.
Koncom minulého roka spôsobili dvaja turisti odtrhnutie lavíny v oblasti Ostrého Roháča, pred niekoľkými týždňami zahynuli dvaja českí turisti v doline Parichvost. Poľskí, nemeckí, ale predovšetkým českí, turisti pricestujú do Tatier preto, aby prežili dobrodružstvo. Ide asi o pokus zvýšiť si adrenalín počas víkendu. Kúpia si spiatočný lístok a zabalia dostatok potravín. Po náročnej hrebeňovej túre priamo na mieste zostanú bivakovať. „Keď ich pristihneme, tvária sa nechápavo a dávajú často najavo, že obmedzujeme ich slobodu, že ich strážca šikanuje. Sú ochotní zaplatiť blokovú pokutu dve tisíc korún, ale oveľa ťažšie je ich prinútiť odísť dolu do bezpečia. Ako pri tom využiť donucovacie prostriedky? V putách sa ťažko kráča, trebárs desať hodín. Pre českých turistov je pobyt u nás lacnou záležitosťou. Ak sú dobre vybavení, vlastne na Slovensku neminú ani korunu, takže s finančnou pokutou rátajú dopredu. V iných krajinách by dostali okrem nej aj pečiatku do pasu – persona non grata.“
V Západných Tatrách vykonávajú strážnu službu od februára minulého roka. Zrušili ju v prvej polovici deväťdesiatych rokov. Neboli peniaze. Ani teraz ich nie je dostatok. Strážcovia prírody vykonávajú svoju službu najmä ochotne a s dostatkom entuziazmu.
„Vieme, aká je vysokohorská príroda krehká. Ide o biotopy kamzíkov vrchovských tatranských. Táto zver potrebuje dostatok pokoja v čase ruje, teda v novembri a decembri a brezivosti samíc. Ak si turista nájde miesto na odpočinok, na bivakovanie, môže ísť práve o to kamzíčie. Kamzík a celá črieda si dokáže, pokiaľ nie je vyrušovaná, nájsť bezpečie. Človeka sa stráni, a preto musí prekonávať aj pre kamzíkov nebezpečnú trasu. Avšak najvážnejšie dôsledky majú záchranné akcie s vrtuľníkom. Pre zver to znamená smrteľné nebezpečenstvo. V Tatrách žije viac než 300 kusov kamzíkov. Koľko ich zahynulo?” pýta sa M. Ballo: „Podľa našich údajov za ostatných dvadsať rokov 23 kusov.“
Kde je teda celoročná ochrana našich kamzíkov? Zatiaľ, čo ešte v osemdesiatych rokoch minulého storočia žilo v tejto časti Tatier asi 200 kusov, v súčasnosti poklesli stavy na 52. Údaj je z jesene minulého roka. Letecké záchranné akcie, podľa zoológov, kamzíky stresujú natoľko, že čím ich je viac, tým viac ubúda aj z kamzíčej populácie.
„V osudný deň, počas prvého tohtoročného lavínového nešťastia v Parichvoste, som bol v Jaloveckej doline na kontrole. Zbadal som trochu zafúkané stopy v snehu priamo pri výstražnej tabuli, ktorá informovala o zákaze vstupu a lavínovom nebezpečenstve. Nedalo mi a vybral som sa hore. Na hornej hranici lesa som uvidel postávať muža. Keď som k nemu podišiel, opýtal som ho, čo tu robí a či je sám, potvrdil mi, že ďalší štyria sú v teréne. Dvaja z nich, to sme v tej chvíli netušili, zahynuli. Už nikdy neporušia zákon o ochrane prírody. Ale za takú cenu?“
M. Ballo si myslí, že vedúci skupiny a sponzor zimného výletu, pán Čihák, ktorý prežil, by sa mal zamyslieť sám na sebou a zodpovedať sa. Nuž ale, kde niet žalobcu, tam niet ani sudcu. Následky podobných udalostí znáša aj vysokohorská príroda. Žiaľ, podobné udalosti nezodpovedne riskujúcich turistov sa priamoúmerne odzrkadľujú i na populácii kamzíkov. Anton Vlček, strážca TANAP-u, vysvetľuje: „Je smutné, ak si niekto pletie osobnú slobodu s porušovaním daných regulatívov. Nebudem predsa jazdiť autom v opačnom smere iba pre to, že žijem v demokratickom štáte? Zachraňujeme ľudí, ktorí vedome porušujú sezónne zákazy pohybu vo vysokohorskom teréne, a pritom decimujeme i tak malé čriedy kamzíkov. Ak by návštevníci dodržiavali poriadok, nešťastí by bolo určite menej. Riziko je veľké aj pre záchrancov...“
Návštevníci, či už naši alebo zo zahraničia, by si mali uvedomiť, že sa pohybujú na území národného parku. Teda, jeho ochrana má prioritu pred ostatnou činnosťou, vrátane turistiky. V minulom roku udelili strážcovia TANAP-u pokuty za vyše 40-tisíc korún. Je to málo alebo veľa? A kde je cena usmrtených, ale celoročne chránených kamzíkov? A vôbec, je možné vyčísliť cenu ľudského zdravia a života? Jedno je zrejmé, medzi konaním nezodpovedných turistov v národnom parku, nerešpektovaním zákonných noriem a krehkým biotopom vysokohorskej fauny a flóry je spojitosť.
Mnohým z nás chýba pocit empatie voči prírode. Veď, ako môže niekomu napadnúť zorganizovať silvestrovský ohňostroj na vrchole Baranca, tak ako sa to nedávno stalo, pri ktorom uhynulo šestnásť, teda skoro celá črieda vyplašených kamzíkov? Človek, hoci vie posúdiť do akej miery riskuje, často koná proti zdravému rozumu. Pritom vôbec nejde o uhol pohľadu. Kritickú situáciu je možné zmeniť k lepšiemu aj prísnejšou legislatívou. Čas už dozrel.
Laco Hámor
