torých miest a obcí Liptova spôsobujú traumu najmä svojou hlučnosťou ráno alebo podvečer. Predovšetkým „ranná toaleta vtáčat“, podobne ako večerný zlet po celodennom zháňaní potravy, narúša „susedské” spolunažívanie ľudí a havranovitých vtákov.
Najsevernejší výskyt havranov a ich bratrancov z vtáčej ríše na Slovensku je v dvoch mestách, v Poprade a v Liptovskom Mikuláši. Podľa mnohých odborníkov je situácia čoraz kritickejšia. V centre Liptova je evidovaných viac než desať hniezdísk. Niektoré z nich sú priamo pri oknách obydlí. „Havrany vytvárajú spoločné kŕdle s vranami obyčajnými, šedivkami a krkavcami. V ostatnom čase dokonca k nim pribúdajú straky,“ tvrdí Jozef Radúch, terénny zoológ. Pestrá potrava najmä na smetiskách, či priamo v meste je pre vtáky dôležitým zdrojom potravy. Cez deň ich nevnímame. Až keď hlučnosť presiahne únosnú hranicu, je tu problém a ľuďom to prekáža.
Podľa zoologičky Viery Kacerovej, február je najvhodnejším mesiacom na likvidáciu hniezd postavených na stromoch: „Napriek tomu, že havrany sú vtákmi voľnej prírody, po rokoch spolužitia s človekom sa preorientovali a našli vhodné prostredie v blízkosti našich obydlí. Obmedzenie počtu hniezd je teraz dôležité, lebo novú populáciu zakladajú až v jarných týždňoch a vtedy je to už protiprávne.”
V Liptovskom Mikuláši pred časom zlikvidovali niekoľko desiatok stromov, na ktorých hniezdili havranovité vtáky. Očakávaný výsledok nie je primeraný úsiliu, Podľa Jozefa Radúcha je dokonca sporný: „Vtáky si našli iné stromy, krákajú rovnako intenzívne ako predtým, naviac reprodukčná intenzita sa znásobila. Havrany sú sinantropické vtáky, najlepšie sa cítia v blízkosti ľudí, priamo v intravilánoch miest. Zhadzovanie hniezd, reps. likvidácia vysokých stromoch, je iba dočasné riešenie.“
Havrany žijú dlhšie ako ľudia. Nie je ničím výnimočným, ak sa dožijú takmer sto rokov. Sú viac užitočnými, pretože požierajú škodcov, napríklad pri orbe hraboše, myši a hmyz. Na druhej strane vedia robiť priveľký hluk. Nie však taký ako niektoré krčmy a reštaurácie v meste. Nie sú ani, ako by sa možno niekomu zdalo, premnožené. Od l. marca do 31. júla sú dokonca chránené. Najväčším problémom sú iba pre susedov. Oni by mali „uvravených“ vtákov presvedčiť, aby sa odsťahovali do prírody.
–ha-
