Ružomberok - niela Číkošová do euroligového kolotoča 2003/2004 vhupla až v 9. kole, keď náš majster doma privítal Euroleasing-Orsi Šopron. Dôvodom boli dve zlomené kostičky v pravom zápästí. A tak proti Jekaterinburgu táto 21-ročná basketbalistka odohrala len svoj piaty zápas tohtosezónnej Európskej ligy. Zhruba hodinu po stretnutí Daniela sedela ešte v klube vo fotelke a nezakrývala únavu. „Som mimoriadne unavá. Až sa celá trasiem,“ priznala Číkošová po ťažkom dueli, ktorom odtiahla takmer 37 minút a s 26 bodmi bola najlepšou strelkyňou domáceho družstva.
Poďme ale k samotnému zápasu, ktorý do konca držal v napätí vyše tisícku divákov. Ako ho videla ružomberská kapitánka?
- Začiatok stretnutia z našej strany bol veľmi dobrý. Veď sme viedli aj o desať bodov. Myslím si, že v prvom polčase sme súperovi narobili dosť problémov. Zdalo sa mi, že Jekaterinburg začal ľahkovážnejšie a potom bol z nás prekvapený. V druhej polovici zápasu už ale pritvrdil obranu, jednoznačne pridal na agresivite. Jeho hráčky veľmi dobre doskakovali, a tým pod košom získvali lopty. Škoda, že kvôli piatim faulom museli predčasne ihrisko opustiť Garčárová a Křížová. V závere nám rapídne ubúdali sily a „odišla“ aj streľba. Už sme nemali na taký finiš ako dva týždedne predtým proti Bourges. Až do konca to bol ale mimoriadne vyrovnaný zápas.
V 13. min získal Ružomberok spomínaný desaťbodový náskok (36:26). Vzápätí ho ale po desaťbodovej šnúre súpera stratil. Čo sa vtedy udialo? Nezačali ste sa báť nečakane sľubne rozbehnutej partie?
- Možno sme sa povedome zľakli vidiny ďalšieho bodového nárastu. Navyše tréner Jekterinburgu si vyžiadal oddychový čas. A ten nás, čo nebolo prvý raz, zabrzdil. Na chvíľu sme prestali hrať na kôš a len sme si neefektívne loptu podávali. Súper to využil a náš náskok zlikvidoval.
Daniela, prezraďte, ako sa hrá proti takémuto hviezdnemu tímu?
- Poviem pravdu, zo súpisky Jekaterinburgu išiel strach. Veď družstvo tvoria veľké, najmä americké a ruské individuality. Je to veľmi dobrý tím. Avšak priznám sa, čakala som od ruského družstva ešte väčšiu agresivitu. Veľmi dôležité bolo, že sme sa nezľakli mien súpera a dokázali sme mu zdravo „oponovať“. S tým asi sa nepočítalo.
V čom bol Jekaterinburg najnepríjemnejší?
- Hlavne pri doskakovaní. Hráčky tu strašne tvrdo pracujú rukami a lakťami. Naopak nám takáto „drzosť“ chýba. Sme podstatne „mäkkšie“. Z tohto by sme si mohli vziať príklad.
V poslednom čase ste sama priznala, že sa vám strelecky nedarí. Napríklad v predchádzajúcom kole v Prahe s USK ste zaznamenali len dva body zo šestiek. Teraz vám však padlo pekných 26 bodov, z toho tri trojky. Čo sa stalo?
- Nezakrývam, dosť ma to psychicky ubíjalo, keď som sa nevdela trafiť do koša. Preto som aj individuálne pracovala. Avšak nielen na streľbe, ale i na iných činnostiach. Napríklad na rýchlosti. Som rada, že sa to prejavilo. Dúfam, že už to pôjde len k lepšiemu.
Napadlo vás pred zápasom, že súčasný Ružomberok dokáže držať krok s obhajcom euroligového prvenstva?
- Aj keď na zápas sme nastupovali plné odhodlania a optimizmu, takýto vývoj som nečakala. Zároveň som ale verila, že doma nadviažeme na predchádzajúci dobrý výkon zo stretnutia s Bourges. Určite s Jekaterinburgom sa nemôžeme porovnávať. Tón tam udávajú najmä Američanky zo skúsenosťami z WNBA.
Čo pred stretnutím tréner Stanislav Onuška najviac kládol družstvu na srdce?
- Predovšetkým sme mali pritvrdiť v obrane a pod košom, pri odrazených loptách súperky odstavovať, nie s nimi skákať. Takto ich vytláčať spod koša. Asi tak znela trénerova taktika.
Ako to po zápase vyzeralo v šatni?
- Mrzelo nás, že veľmi solídne rozohratý zápas sme nedotiahli do víťazného konca. V závere to už ale nešlo.
O dákom sklamaní ale nemožno hovoriť. Veď diváci videli, s kým sme sa stretli. Myslím si, že išlo o jeden z najlepších výkonov Ružomberka v Európskej lige v tejto sezóne. Ak nebol vôbec najlepší. -svr-
