Liptovský Mikuláš - sme okolo malého čuda, ktoré skackalo a driapalo sa vpred, neberúc ohľad na vodidlo pripevnené ku krku a okolo jeho predných nožičiek. Jednostaj vrtelo huňatým chvostíkom, ružový ňufáčik strkalo do snehu a snažilo sa všetko presnoriť. Až po niekoľkých krokoch mi napadlo, že toto šibalské zvieratko je malá nezbedná fretka – v našich domácnostiach ešte pomerne neznáma, ale zato nenáročná priateľka malých detí, ale i dospelých.
Otočili sme sa teda a kráčali späť k dvom osôbkam, ktoré boli zrejme jej majiteľky. Vypočuli sme si krátky príbeh o tom, ako sa toto milé stvorenie z kežmarskej chovnej stanice stalo plnohodnotným obyvateľom jedného bytu na sídlisku Podbreziny. Malý samček fretky – skoro ročný Riki – je naozaj nenáročný. Nezožerie viac ako priemerná mačka. Pre život mu stačí skromný výbeh a búdka na balkóne. Takmer celý deň preleňoší v brlôžku a neskôr poobede, keď sa deti vrátia zo školy a dospelí z práce, čaká ako na povel pri dverách, lebo už vie, že je čas na nezbednosti. „V okolí nás už poznajú“, usmieva sa milá pani držiac v náručí zvieratko pripomínajúce kunu: „Hlavne tie jeho huncútstva,“ podotýka.
Ale zoznámiť sme sa chceli aj my, a tak sme smelo natiahli ruku, aby sme ho pohladili po hustom kožúšku. Riki si nás najskôr skúmavo prezrel, ale potom bleskovo natiahol krk s milým bielym golierikom, aby nás oňuchal. Neskôr, keď sa mu už v náručí nepáčilo, obe majiteľky ho opäť pustili na výzvedy – a tam sa rozišla aj naša spoločná cesta.
Takéto zvieratko je vhodná alternatíva obrovských psov, pre panelákový chov. Hravá fretka si na rozdiel od psov vôbec nepotrpí na dlhé výbehy v prírode. A tak, ako by sa mohla stať maznáčikom malých detí, rovnako môže byť aj verným spoločníkom starších osamotených ľudí.
Text a foto: Mária Okálová
