Dovalovo - Pred tromi mesiacmi sa vybral do dvora zomlieť zbožie a ani nevie ako – či zle stupil, alebo čo sa prihodilo - spadol. Veľmi ho bolela noha v oblasti stehnového kĺbu. „Miesto bolesti som si obzeral, ale nezbadal som tam nič zvláštne, len noha mi akosi vybočovala do jednej strany“, spomína pán Švihra, ktorý počkal pár dní, kým nezašiel na liptovskohrádockú polikliniku. Pri röntgenovom vyšetrení lekár zistil, že má zlomeninu krčka stehnovej kosti a poslal ho na ortopedické oddelenie Nemocnice s poliklinikou v Liptovskom Mikuláši.
„Opierajúc o palicu som prišiel do nemocnice okolo obeda. Lekári mi urobili vyšetrenia a povedali mi, že na druhý deň ma budú operovať“, vysvetľuje Martin Švihra, ktorý je na svoj vek veľmi čulý. Popíja kávu, na stole má rozložené noviny a pokračuje: „Na druhý deň ráno ma zobrali na operačnú sálu a už si len pamätám, ako som sa prebudil opäť vo svojej nemocničnej posteli. Ani som nezbadal, nič som necítil a bol som po operácii.“
Pán Švihra si medzitým pochvaľuje, že sa o neho dobre starali nielen lekári na ortopedickom oddelení, ale aj zdravotné sestry. Keď sa ho po operácii bol jeho operatér, primár MUDr. Pavol Petríček opýtať, ako sa cíti, odpovedal, že dobre. Po necelých dvoch týždňoch bol z nemocnice doma.
Možno si teraz, milí čitatelia, poviete, že tak to má byť. A pýtate sa, čo je na prípade pána Švihru nezvyčajné. Nuž to, že pred časom bola zlomenina krčka stehnovej kosti pokladaná za smrteľné ochorenie. Dnes sa operácii, pri ktorej implantujú „umelý“ bedrový kĺb podrobujú dokonca aj pacienti v takom vysokom veku ako napríklad Martin Švihra.
Počas našej návštevy pán Švihra prešiel po kuchyni ako mladík, palicu nechal opretú o pohovku. „Nemám s tou nohou problémy, len keď dlhšie sedím, chvíľu mi trvá, kým sa rozhýbe“, hovorí tento muž a dodáva, že oveľa väčšie starosti ako so zdravím, mu robí problém vyrovnať sa s manželkinou smrťou, ktorá ho opustila v lete minulého roka. „Bola to dobrá žena, prežili sme spolu vyše šesťdesiat rokov. Veľmi mi chýba“, zdôveruje sa so smútkom v očiach.
Eva Petranová
