Liptovský Mikuláš - plantácii endoprotézy bedrového kĺbu dokáže v relatívne vysokom veku bez väčších problémov chodiť, nás zaviedol na ortopedické oddelenie Nemocnice s poliklinikou (NsP) v Liptovskom Mikuláši. Veď mnohí si pamätáme na rôzne prípady, keď ľudia so zlomeninou krčka stehennej kosti ostali pripútaní na lôžko a kvôli „obyčajnej“ zlomenine často zomreli, hlavne na zápal pľúc.
„V posledných desaťročiach sa ľudia dožívajú vyššieho veku. K faktorom, ktoré výrazne ovplyvňujú kvalitu života starších ľudí, patrí osteoporóza, ľudovo nazývaná „rednutie kostí“ a jej najzávažnejšie následky – osteoporotické zlomeniny, predovšetkým zlomeniny krčka stehnovej kosti“, dozvedáme sa od MUDr. Jána Černáka, ktorý nám potvrdil, že ešte v polovici 20. storočia bola zlomenina krčka femoru nazývaná „nevyriešenou zlomeninou“. Počet takýchto zlomenín rýchlo rastie, pričom riziko zlomeniny je vyššie u ľudí vo vyššom veku. Podľa štatistík je takto postihnutá približne každá tretia žena a každý deviaty muž po osemdesiatke.
„Pravdepodobnosť prežitia takto postihnutého pacienta vo vysokom veku a jeho opätovného včlenenia sa do bežného života je v súčasnosti priamo úmerná kvalite zdravotnej starostlivosti. Dôležité je vybrať vhodný postup liečby a operáciu urobiť čo najskôr po úraze“, vysvetľuje MUDr. Ján Černák a pripomína, že čím skôr sa pacient podrobí operácii, tým lepšie šance má na prežitie.
Na ortopedickom oddelení NsP v Liptovskom Mikuláši liečia pacientov so zlomeninou krčka femoru implantáciou cervikokapitálnej (CKP) alebo totálnej endoprotézy (TEP). Zrozumiteľnejšie povedané: čiastočnej (CKP), pri ktorej sa nahrádza iba horná časť stehnovej kosti, alebo úplnej (TEP), kde sa implantuje aj nová kĺbna jamka. Podľa MUDr. Jána Černáka vek pri operáciách nie je v súčasnej dobe rozhodujúci. Podstatné je, aký je celkový zdravotný stav pacienta. Základom pooperačného režimu je rýchla mobilizácia pacienta, aby v posteli ležal čo najkratšie a „nezabudol“ chodiť. Práve ležanie v posteli, keď silné bolesti po zlomenine neumožňovali pohyb, viedlo u starších ľudí ku komplikáciám, ktoré často zapríčiňovali smrť. Nácvik chôdze s rehabilitačnou sestrou je najskôr s podporným aparátom, po jeho zvládnutí s dvoma nemeckými barlami. „V optimálnom prípade pacienta prepustíme do domáceho liečenia po dvoch týždňoch – po zahojení operačnej rany a vybratí stehov a po zvládnutí chôdze s barlami, vrátane chôdze po schodoch“, pripomína MUDr. Ján Černák. Endoprotetika je náročná záležitosť, hlavne po finančnej stránke, ale aj čo sa týka personálu a času.
Za posledných viac ako desať rokov, odkedy na ortopédii v liptovskomikulášskej NsP robia takéto zákroky, dosahujú veľmi dobré výsledky či už vo vzťahu k úmrtnosti, pooperačným komplikáciám a funkčným výsledkom operácií. „Koncové“ a „totálky“ tam robia na úrovni porovnateľnej s mnohými inými pracoviskami na Slovensku i v zahraničí. Pacienti z okresu Liptovský Mikuláš tak majú kvalitné ortopedické pracovisko „po ruke“ a nemusia sa po úraze za operáciou presúvať či už v aute alebo v sanitke dlhé kilometre. Doprava na väčšie vzdialenosti by ich zdravotný stav len zhoršila. Eva Petranová
