Liptovské Matiašovce - sa naša rodina (nie vlastným zavinením) dostala do zúfalej situácie z dôvodu podmáčania základov a pivničných priestorov nášho rodinného domu. Po odkopaní dvoch nezávislých vodovodných potrubí prechádzajúcich v blízkosti nášho domu sme zistili, že voda ktorá nám spôsobuje škodu nie je z obecného vodovodu, ale zo starého poškodeného odvodňovacieho kanála, ktorý odvádza vodu zo zamokrených pozemkov v zastavanom území obce. Keďže ide o kanál, z ktorého voda v minulosti slúžila ako zdroj pitnej vody pre občanov našej obce, požiadali sme o pomoc na jeho opravu starostu obce a obecné zastupiteľstvo. Napriek tomu, že poškodený odvodňovací kanál bol pre našu rodinu každým dňom živelnou pohromou, obecné zastupiteľstvo našej žiadosti nevyhovelo, lebo kanál nemá obec vo vlastníctve ani v užívaní, a preto jeho opravu nemôže financovať z rozpočtu obce. Obec nám však odporučila obrátiť sa na Slovenský vodohospodársky podnik, závod Hydromeliorácie Bratislava.
Dve komisie z Bratislavy našu žiadosť preverili a pomoc prisľúbili s tým, že kanál v minimálnej dĺžke do 50 metrov opravia novým potrubím, no nakoniec nám oznámili, že odvodňovací kanál nie je ani ich vlastníctvom, a preto nemôžu opravu vykonať
Ani na tretiu žiadosť o pomoc, adresovanú Slovenskému pozemkovému fondu, sme nedostali kladnú odpoveď. Odporučili nám problém riešiť v rámci Obecného úradu v Liptovských Matiašovciach za účasti Okresného úradu odboru financií a správy majetku štátu v Liptovskom Mikuláši a Slovenského vodohospodárskeho podniku š. p. Banská Štiavnica. Dali sme to na vedomie Obecnému úradu v Liptovských Matiašovciach, ktorý zrejme už vo veci nekonal.
Po našom neúspešnom hľadaní pomoci sme boli nútení rezignovať a cudzí poškodený odvodňovací kanál dať opraviť. S božou pomocou a s pomocou bezúročnej pôžičky od ZV OZ z Vojenskej akadémie Liptovský Mikuláš,
s podporou sponzorov a pomocou našej najbližšej rodiny sa nám oprava kanála koncom novembra úspešne podarila. Vybudovali sme nové potrubie v minimálnej dĺžke 40 metrov pri minimálnych nákladoch, čím sme vytvorili dielo v hodnote do 12 000 Sk.
Môžeme uistiť všetkých, ktorí nám akokoľvek prispeli a inak pomohli, že peniaze a materiál sme využili účelne a problém podmáčania nášho rodinného domu sa skončil, za čo všetkým naozaj úprimne ďakujeme. Medzi tých, ktorí nám pomohli patrí vedenie Vojenskej akadémie, inštalatér Milan Danko z Liptovského Mikuláša, Slovenská správa ciest – prevádzka v Liptovských Matiašovciach a Poľnohospodárske družstvo Kvačany.
Čo povedať na záver? Asi len toľko, že náš príbeh je pravdivý, možno zaujímavý, možno aj na zamyslenie, nie však závideniahodný. Myslím si, že v podobných životných situáciách občanov v núdzi, do ktorých sa dostanú nie vlastnou vinou, by mala v prvom rade pomôcť obec (mesto), berúc do úvahy § 3 odstavec 4 Zákona o obecnom zriadení. Citujem jeho znenie: „Obec je povinná poskytnúť obyvateľovi obce nevyhnutnú okamžitú pomoc v jeho náhlej núdzi spôsobenej živelnou pohromou, haváriou alebo inou podobnou udalosťou, najmä zabezpečiť mu prístrešie, stravu, alebo inú materiálnu pomoc.“
Nedá nám preto nespomenúť si na podobný prípad v Liptovských Matiašovciach z roku 1997. Vtedy sa 5 rodín najviac postihovaných pri povodniach rozhodlo vlastnými silami a s pomocou iných vymeniť sedem starých priepustov z oceľových rúr za nové hranaté z panelov v rigóle popri štátnej ceste u svojich susedov bývajúcich naproti, aby nimi mohlo pri povodniach pretiecť viac vody ako predtým. Keďže sedemdesiattisícový projekt týchto rodín podporila nadácia čiastkou iba 16 000 Sk, o zvyšok peňazí požiadali obec. I keď nešlo o priepusty vo vlastníctve obce, ale o pomoc pre spoluobčanov, ktorí sa dostávali do núdze nie z vlastného zavinenia, vtedajší poslanci obecného zastupietľstva tento projekt podporili sumou viac ako 50 000 Sk, čo je chvályhodné.
Daniel Ratulovský
