Ružomberok - ala ružomberský dres, aby sa potom stala kormidelníčkou tamojšieho družstva žien, bola na sklonku uplynulého roka v centre dolného Liptova v úplne v inej role než v minulosti. Žena, ktorá s Ružomberkom dvakrát dobyla klubovú „Európu“ a získala trinásť republikových titulov, zavítala do Koniarne ako trénerka Euroleasingu – Orsi Šopron. „Zápas sa vyvíjal tak, ako som predpokladala,“ uviedla po stretnutí s miestnym MBK N. Hejková. „Som rada, že keď sa súper v tretej štvrtine „pozviechal“, rýchlo sme to dokázali zažehnať. Hoci na druhej strane ma mrzí, že mávame takéto problémy. Keď hráme dobre a získame náskok, zrazu príde uspokojenie dievčat. Akoby si hráčky povedali, že to už stačí. Chýba im taká zdravá vlastnosť, chcieť súpera „doraziť“. Sú tu ale ešte určité ťažkosti s prebudovávaním myslenia hráčok. Inak s výsledkom som spokojná. Svoju kvalitu sme v súboji s Ružomberkom potvrdili nielen doma, ale i na jeho pôde. Našou nemalou výhodou bolo, že v družstve mám tri hráčky, ktoré svojho času pôsobili v Ružomberku. Keď pred tromi rokmi do družstva prišla Michulková, tak sa na Bogojevičovú pozerala ako na boha. Nie je veru jednoduché hrať proti niekomu, koho si vážim a obdivujem.“
Trénerka Šopronu z privítania v Ružomberku nemala obavy. „Nečakala som, že by ma diváci vypískali,“ povedala Hejková. „Ani sa tak nestalo, správali sa „normálne“. Dokonca za chvíľu, čo som sa objavila v meste, ma zdravili aj tí, čo za dvadsaťštyri rokov nikdy tak neurobili. Smutno mi ale bolo zo slabej návštevy a euroligovej atmosféry. Pamätám si ako tento objekt vyzeral, keď z ružomberských kasární odišli ruskí vojaci. Bola to úplne zdevastovaná hala a teraz je to krásny basketbalový stánok, ktorý by si zaslúžil niekdajšiu podkošovú slávu.“
V Šoprone Hejková „funguje“ od apríla 2003. „Zmluvu mám na tri roky,“ vraví. Družstvo budujem za pochodu. Nie je rozhodujúci momentálny výsledok, ale perspektívna práca. Hoci ja som ako vždy, netrpezlivá. Keď sme sa spolu s vedením klubu ohliadli za doterajšou časťou sezóny, tak nám vyšlo, že družstvo dosiahlo viac, než sa čakalo. Rátala som, že až po Novom roku príde prvé ovocie. Celý december sme hrali ako o život. Každý zápas, aj v domácej súťaži, mal euroligovú náročnosť.“ -svr-
