ázali, že patria medzi slovenskú špičku. Navyše v niektorých športových odvetviach aj medzi európsku či svetovú. Začiatok každého nového roka sa nesie v znamení bilancovania toho uplynulého. Inak to nie je ani s liptovskými športovcami. Tí okrem súkromného života hodnotia aj svoj športový život.
Preto sme sa spýtali niektorých z nich, ako hodnotia rok 2003 v súkromnej i športovej oblasti a položili sme im dve otázky. 1. Čím vás potešil uplynulý rok v športovom i súkromnom živote? 2. Čo vám naopak uplynulý rok zobral?
Marián Kulizák
(kick box, Street prof L. Mikuláš):
1. Od uplynulého roku som už nemohol ani viac očakávať. Podarilo sa mi obhájiť titul majstra sveta. Avšak najväčšia výhra bola svadba s mojou priateľkou Evou a náš malý syn Marián, budúci šampión. Uplynulý rok mi „dal“ aj väčšie sebavedomie v tréningovom procese. V tomto roku chcem prestúpiť do vyššej váhovej kategórie a verím, že rok 2003 bol k tomu tým najlepším krokom.
2. Určite mi zobral kus súkromného života. Príprava bola veľmi náročná a na úkor tréningov som trávil menej času s rodinou. Som však rád, že uplynulý rok mi zobral aj pochybnosti v seba samého.
Peter Navrátil
(kick box, Street prof L. Mikuláš):
1. Rok 2003 mi dal v prvom rade prvý titul majstra sveta. Som rád, že sa mi konečne podarilo prerušiť sériu tretích miest. Konečne sa dostavilo aj určité uspokojenie. V tréningoch som si dokázal, že smer, ktorým som sa začal uberať je správny. Uplynulý rok bol úspešný aj pre celý náš klub. Na majstrovstvách sveta sme získali tri zlaté medaily a na Slovensku sme opäť dominovali v pretekoch Slovenského pohára. To sa odzrkadlilo aj v rozšírení našej členskej základne.
2. Keďže som celý rok v Rakúsku, zobral mi veľa zo spoločného života s manželkou Miriam. Moje návštevy domov boli väčšinou spojené so sústredením alebo súťažami a preto sme mali s manželkou na seba menej času. Zobral mi aj radosť z jedla, nakoľko som si musel „držať“ váhu. Tento rok sa to ale zmení, lebo prechádzam do vyššej váhovej kategórie.
Ján Šajbidor
(vodný slalom, AŠK KTK L. Mikuláš):
1. Môžem povedať, že uplynulý rok bol po športovej stránke dobrý. Podarilo sa mi dosiahnuť niekoľko výsledkov, z ktorými som spokojný. Bolo to deviate miesto na majstrovstvách sveta. Taktiež sa mi celkom darilo aj v dvoch kolách Svetového pohára, kde som obsadil ôsme, respektíve piate miesto. Všimol som si, že rok 2003 mi dal aj viac popularity.
2. Rok 2003 mi toho veľmi nezobral. Avšak predsa. Rozišiel som sa so svojím dievčaťom, ale naopak, získal som nové možnosti. Inak sa nič – moc nezmenilo, stále som to ja. Verím, že v tomto roku to bude podobné.
Elena Kaliská
(vodný slalom, AŠK KTK L. Mikuláš):
1. Určite nové skúsenosti v športovej oblasti i sú-
kromnom živote. So športovými výkonmi som spokojná iba na päťdesiat percent. Trošku ma sklamalo jedenáste miesto na majstrovstvách sveta, lebo som očakávala lepšie umiestnenie. Naopak, milo ma prekvapilo víťazstvo v pretekoch svetového pohára.
2. Táto otázka je spojená s prvou. Chýbalo mi trošku viac športového šťastia na majstrovstvách sveta.
Ladislav Bača
(tréner, MHBK L. Mikuláš):
1. Dal mi toho veľa v športovej oblasti. Podarilo sa nám vy-
budovať kvalitné hokejbalové mužstvo, ktoré môže konkurovať v slovenskej extralige každému tímu. Vytvoril sa výborný kolektív. Bolo mojím snom viesť takúto partiu ľudí a som rád, že sa mi tento sen splnil.
2. Uplynulý rok mi utŕžil ťažkú ranu v podobe smrti môjho otca.
Rudolf Huna
(hokejista, MHk 32 L. Mikuláš):
1. Šťastlivo som v lete ukončil vysokoškolské štúdium na Vojenskej akadémii v L. Mikuláši. Som rád, že uplynulý rok dal zdravie a šťastie mojej celej rodine. Taktiež ma potešilo aj druhé miesto, ktoré sme získali na Svetovej zimnej univerziáde.
2. Bol to hlavne čas, ktorý som venoval štúdiu. V mojej športovej kariére ma veľmi mrzí, že sme nepostúpili s naším klubom MHk 32 do play off. Dúfam, že túto sezónu sa nám to podarí.
Marek Kandera
(futbalista, FK Tatran VA L. Mikuláš):
1. Keďže som sa v minulom roku sťahoval, boli to hlavne starosti s prerábaním bytu. Teraz, keď je už takmer všetko hotové, som spokojný. Po športovej stránke ma teší, že sa nášmu futbalovému klubu darilo v súťaži. Taktiež ma obchádzali zranenia a to bolo veľké plus.
2. Len ďalší rok života. Inak nič.
Marián Kurty
(futbalista, MFK Ružomberok):
1. Každý súťažný ročník niečim hráča obohatí. Mňa zasti-
hla určitá herná fáza, keď som sa na ihrisku trápil a bolo nutné sa cez tento stav prehrýzť. Pochopil som, že nemožno padať na duchu, ale treba zabojovať a ísť ďalej.
2. Jednoznačne majstrovstvá sveta do 20 rokov. Celý rok som sa na toto podujatie tešil a pripravoval. Žiaľ, väčšinu nášho učinkovania v Spojených arabských emirátoch, som kvôli vysokým horúčkam preležal v posteli na hotelovej izbe.
Lucia Lásková
(basketbalistka, MBK Ružomberok):
1. Ďalší majstrovský titul, ktorý sa po výrazných zmenách v klube, vrá-
tane kádra, nerodil ľahko. Bola to jednoznačne naša najťažšia cesta za prvenstvom v ligovej súťaži.
2. Starý slávny basketbalový Ružomberok a s ním aj trénerku Natáliu Hejkovú. Škoda situácie čo nastala v klube, že z finančných dôvodov odišli viaceré kľúčové hráčky a skončila sa veľká éra ružomberského basketbalu.
Roland Števko
(futbalista, MFK Ružomberok):
1. Miesto v ligovom mužstve a góly. Som rád, že som pravidelne hrával a darilo sa mi aj strelecky. Celkove som zaznamenal 22 gólov, polovicu na jar, druhú v jesennej časti. Tiež som sa dostal medzi troch kandidátov na Cenu Petra Dubovského, čo si veľmi vážim.
2. Nomináciu na majstrovstvá sveta hráčov do 20 rokov v Spojených arabských emirátoch. Možno to bola životná príležitosť byť na takomto podujatí. Štart Slovenska na svetovom šampionáte to nebola každodenná udalosť. Naopak výnimočná. O to viac to bolí.
Alena Kánová
(stolná tenistka - vozíčkárka, ŠKST TPŠ Ružomberok):
1. Ešte viac si vedieť vážiť svoje zdravie. Prišla zlomenina nohy a potom ďalšie zdravotné komplikácie. Som rada, že napokon som ešte stihla záver sezóny a vyšplhala sa v svetovom rebríčku vo svojej kategórii TT 3 na tretiu priečku a v open, čiže bez rozdielu telesného postihnutia, na desiatu. Napriek všetkým peripetiám sa mi podarilo prejsť do posledného ročníka Právnickej fakulty.
2. Moje zdravotné problémy, ktoré sa donekonečna ťahali, obrali ma o značnú časť sezóny. Už som skoro z toho bola zúfalá. Chýbala som na majstrovstvách Európy, absentovala na „rebríčkových“ turnajoch a tým klesala vo svetovom „rejtingu“. Keby v budúcom roku sa nekonala Paralympiáda, nebolo by to až také znepokujúce.
Rudolf Lukáč
(vzpierač, TJ Diana-Orol Ružomberok):
1. Zvlášť si cením, že sme na majstrovstvách sveta vo Vancouveri vybojovali pre Slovensko tri miestenky na Olympijské hry 2004 v Aténach. S Ružomberkom mám zase druhý ligový primát. Tamojší klub i počas mojej druhej sezóny, v ktorej hájim jeho farby, mi vychádzal maximálne v ústrety. Určite tento klub bude mať svoje historické zastúpenie i na Olympiáde.
2. Na jar medailu na majstrovstvách Európy v Grécku. V nadhode bol „kov“ nadosah. V najnevhodnejší čas však prišli kŕče a bolo po všetkom. V tej chvíli ma kde - čo napadlo. Aj myšlienka, či má zmysel s vážnym vzpieraním ďalej pokračovať.
Miroslav Janíček
(vzpierač, TJ Diana-Orol Ružomberok):
1. Uplynulý vzpieračský rok ma v prvom rade obohatil o nové skúsenosti. Absolvoval som oba vrcholné „podniky“ - najprv európsky a potom svetový šampionát. Spokojný som bol so svojim „životným“ umiestnením na majstrovstvách Európy. Trošku viac som chcel dosiahnúť na svete.
2. Určitý diel vlastného zdravia. V závere mojej prípravy na svetový šampionát ma kvárili bolesti prsta na pravej ruke. Išlo o mierne stlačenú chrupavku, ktorá sa neustále „ozývala“. Narúšala tréningový proces a aj ma zneisťovala. Dva týždne pred majstrovstvami sveta sme neustálu bolesť riešili obstrekom.
Jozef Vukušič
(tréner, MFK Ružomberok):
1. Počas môjho učinkovania na poste trénera Ružomberka ma potešili mladí chlapci, ktorí sa dokázali v lige chytiť. Dúfam, že v začatom budú aj pokračovať. Potešiteľné bolo i najviac strelených gólov v jesennej časti.
2. Nad tým neuvažujem. S takými vecami sa nechcem trápiť. Čo bolo zlé, alebo nevyšlo, je už za nami. Treba sa pozerať dopredu. Uplynulý rok mi na poli futbalu priniesol zväčša radosť a potešenie. Hoci nejaké tie prehry aj dosť človeka mrzeli.
František Mikuláš
(futbalista, MFK Ružomberok):
1. Predovšetkým zdravie. Najviac ma potešilo, že sa mi vyhýbali zranenia. Nemôžem ale nespomenúť ani najbližší okruh ľudí, ktorí mi pomohli v neľahkých životných situáciách.
2. Oveľa viac bolo sklamaní. Uplynulý rok mi kde - čo vzal, ale nechcem to rozoberať. Týka sa to najmä môjho súkromného života. Treba ale zmobilizovať sily a ísť ďalej.
Daniela Číkošová
(basketbalistka, MBK Ružomberok):
1. Pre mňa to nebol najvydarenejší rok. Nedal mi nič také, čo stojí za vypichnutie. Aj keď pribudli dôležité životné i basketbalové skúsenosti a dobyli sme ďalší domáci titul.
2. Prakticky polovicu sezóny. Bolo to 14. septembra, keď som si zlomila ruku. Nasledovala dlhá pauza vynúteného ničnerobenia. Veru, veľmi ťažké obdobie v mojej kariére.
Marietta Žigalová
(prezidentka, Slovenská federácia kulturistiky a fitness):
1. Bol to nadmieru úspešný rok. Splnil sa mi jeden veľký sen, keď sme spolu s Máriou Tavelovou otvorili v Ružomberku vlastné fitness centrum. Zorganizovali sme štyri veľké podujatia, stala som sa prezidentkou novovzniknutej Slovenskej federácie kulturistiky a fitness a dokonca som sa aj vrátila na súťažné pódium.
2. Uplynulý rok mi vzal veľmi dobrého rodinného priateľa. Ťažko som sa vyrovnávala s touto stratou. Prišla tak nečakane, z ničoho nič. V tej chvíli som si ešte viac ako inokedy uvedomila, čo znamená zdravie.
Mário Kaprálik a Ján Svrček
