Ružomberok - tické leto. Paralerne s nadštartovaným procesom transformácie klubu na akciovú spoločnosť, zo svojich postov museli odísť dlhoročné persóny tamojšieho futbalu, prezident klubu Milan Bezák a jeho športový riaditeľ Igor Bobula. Novým šéfom ružomberského klubusa stal Milan Fiľo. Funkcie generálneho manažéra sa ujal Jozef Vukušič, ktorý predtým kormidloval ličartovského druholigistu. Mužstvo (bez posíl) vstúpilo do sezóny 2003/2004 pod vedením trénera Erika Bogdanovského, ktorý pod Čebrať prišiel predchádzajúcu jeseň. Po šiestich ružomberských zápasoch už ale takáto „deľba práce“ neplatila. Akcionári MFK Ružomberok Bogdanovského odvolali a dôveru dostal práve Vukušič. Za netradičnú možno označiť „rošádu“, pri ktorej si Bogdanovský s Vukušičom vymenili svoje posty.
V predsezónnych úvahách takmer nikto nedával ružomberským futbalistom veľké nádeje. Viaceré médiá pasovali mladé mužstvo za najvážnejšieho kandidáta na zostup. Napokon ale veľa nechýbalo, aby sa Ružomberok stal jesenným kráľom Corgoň ligy. Napríklad k primátu stačilo v poslednom kole v Petržalke neprehrať. Takto je to druhá priečka so ziskom 28 bodov.
O bod viac „vykopal“ banskobystrický nováčik, ktorý „zimuje“ na čele a má ešte aj jeden neodohratý zápas (doma s Trenčínom) k dobru. Ešte nikdy Ružomberok po jeseni, ani po skončení sezóny, takto vysoko nebol. Navyše mužstvo má vo svojom strede i „polčasového“ kanoniera. Roland Števko v jeseni jedenásťkrát rozvlnil súperovu sieť a vedie streleckú tabuľku pred „desaťgólovým“ Krejčim z Petržalky.
Ligová tabuľka je však mimoriadne vyrovnaná a všetko je otvorené. Posledný Slovan stráca na prvú Duklu Banská Bystrica iba desať bodov a medzi druhým Ružomberkom a „dvadsaťjeden bodovou trojicou“ na 7. - 9. mieste je len sedembodový rozdiel... Jednoznačne, čaká sa „horúca“ jar.
V lete ste trénerský „chlebík“ vymenili za manažérsky. Čo vás prilákalo do Ružomberka? - „otvárame“ rozhovor so súčasným trénerom futbalistov MFK Ružomberok Jozefom Vukušičom.
Pre mňa, po oslovení, výzvou bolo mladé, perspektívne ružomberské mužstvo a predpoklad koncepčenej práce s týmto „mančaftom“. Zámer bol jasný, dať mladíkom v lige šancu, nech sa ukážu. Následne to dobré, kvalitné si ponechať a vhodnými typmi nahradzovať hráčov, s ktorými sa rozlúčime. Tak, aby neskôr sme si v Ružomberku mohli stanoviť aj nejaký zaujímavý cieľ.
Pán tréner, ako sa pozeráte na dvanásťkolovú ružomberskú trénerskú etapu?
Bola veľmi interesantná. Takto mi ju viac-menej zadefinovala vzácne vyrovaná ligová súťaž. Stačí jedna, dve prehry a môžete padnúť o niekoľko priečok dole. Som rád, že nám sa naopak hneď na začiatku môjho účinkovania podarilo získať niekoľko bodov a vyšvihnúť sa hore. Aj keď mužstvo sa nevyhlo výkyvom, toto postavenie sme si udržali až do konca jesennej časti.
Môžete nám prezradiť, s akými zámermi ste vhupli do rozbehnutej súťaže?
Vtedy nebol čas dávať si nejaké plány. Išli sme od zápasu k zápasu a cieľ bol v jeseni získať čo najviac bodov. Dôležité bolo, že mužstvo si opäť začalo veriť. Dobré výsledky v prvých zápasoch dodali hráčom sebadôveru. Chlapci sa sami presvedčili, že v našej lige sa dá úspešne hrať s každým. Doma i vonku sme sa usilovali o agresívny, útočný futbal. O tom, že chlapci tento zámer napĺňali, svedčí i najviac (tridsaťjeden) strelených gólov. Popritom bolo nutné vylepšiť defenzívnu činnosť. Tá nám spočiatku robila značné problémy. Myslím si, že aj tu sme sa čiastočne pohli dopredu. Aj keď najviac dvadsaťdeväť inkasovaných gólov mužstvo nectí.
Čo nové ste sa pokúšali vniesť do herného štýlu mužstva?
Každý tréner má svoje vlastné predstavy, ktoré sa so zvereným „mančaftom“ snaží realizovať. Myslím si, že Ružomberok hral kombinačnejšie ako predtým, viac po krídlach a viac smerom dopredu. Nielen doma, ale i na súperových ihriskách.
Ste spokojný s druhou priečkou?
Samozrejme, beriem ju. Škoda ale nevydareného záveru jesene. V ňom sme nezvládli niektoré zápasy. Inak sme mohli byť ešte vyššie.
Ktoré stretnutia vám zvlášť nevyšli?
Spomenul by som hlavne dva - v Banskej Bystrici a doma so Žilinou. V prvom sme súperovi podľahli 2:4, v druhom 1:4. Hnevá ma ale aj prehra (1:2) v poslednom kole v Petržalke, keď v hre bolo jesenné prvenstvo.
A ktoré zápasy považujete za najvydarenejšie?
Najviac ma tešia víťazstvá na súperových ihriskách - v Žiline, na Interi, či v Dubnici. Veľmi dôležitá tiež bola domáca výhra s Duklou Banská Bystrica 2:0. Tá rozhodla, že po polovici súťaže definitívne zostaneme niekde „hore“.
Pred štartom nového ligového ročníka bol Ružomberok mnohými pokladaný za outsidera súťaže. Zatiaľ ale všetky „papierové“ predpoklady rúca. Ale predsa. Nie momentálne umiestnenie krajšie, ako súčasná kvalita hráčskeho materiálu?
Ťažko povedať. Naše postavenie je skôr odrazom podoby ligovej súťaže v jej jesennej časti. Čo bude na jar, to sa len uvidí. Mužstva, ktoré mali patriť k špičke, jednoznačne zaostali za očakávaním. Naši „pohároví“ zástupcovia sa ťažko vyrovnávali zo svojim účinkovaním v klubovej „Európe“ a doma potom mali problémy. Áno, sú v lige tímy, ktoré majú kvalitnejšie i skúsenejšie kádre. Futbal ale nie je o sile kádra, ale o góloch,
o výkonoch mužstva v každom zápase. To v konečnom dôsledku rozhoduje. Ružomberok má mladý tím, ktorý je devízou do budúcnosti. Viacerí mladíci nastupovali v lige pravidelne, čo je z hľadiska perspektívy značné pozitívum. Teraz pôjde o to, aby aj naďalej na sebe pracovali, aby ich výkonnosť nezastagnovala, ale rástla.
Pán tréner môžete trošku nastaviť zrkadlo jednotlivým formáciám?
Čo sa týka brankárskeho postu, v jeseni sme mali dvoch vyrovnaných gólmanov Muchu a Hajdúcha. O jasnej „jednotke“ tu nemožno hovoriť. Určite to bolo spôsobené aj zraneniami Muchu. Hajdúch ho ale veľmi dobre zastúpil. Z obrancov by som pochválil Mikuláša, ktorý najmä v druhej polovici jesene podával stabilné výkony veľmi dobrej úrovne. Pravidelne „v zadu“ nastupovali aj Školník a Had. Sú to ešte relatívne mladí hráči, ktorí sa nevyhli kolísavým výkonom. Musím priznať, v niektorých stretnutiach sme mali značné problémy s defenzívou. Ale to netýkalo sa len obrancov, ale vlastne celého mužstva. V zálohe najväčšia ťarcha ležala na Helbichovi a Urbanovi. Cez týchto dvoch hráčov išlo „gro“ našich akcií. O Urbanovi možno povedať, že bol našim najproduktívnejším záložníkom. Bol aj vo väčšine gólov. K tejto dvojici sa potom pridávali Žofčák a Kurty. V posledných troch kolách, po odchode Kurtyho, Žofčáka a Zošáka na majstrovstvá sveta dvadsaťročných, príležitosť dostával Božok a potvrdil svoj talent. Stredovú formáciu by som hodnotil pozitívne, hoci niektorí hráči sa nevyhli poklesu formy. Čo sa týka útoku, tomu ťažko niečo vyčítať. Máme dvoch špičkových útočníkov i dobrých strelcov - Števka a Jelšica. Popri nich príležitosť dostávali aj mladí hráči. Škoda, že Jelšic pre červenú kartu musel stáť štyri stretnutia. Navyše jeseň, po predchádzajúcich zdravotných problémoch a operácii, nezačínal úplne fit. Čiže má ešte rezervy. Števko je najlepším strelcom ligy a tam veru niet čo dodať.
Aký máte názor na nenominovanie Števka na svetový šampionát do 20 rokov v Spojených arabských emirátoch?
K tejto téme by som sa nechcel veľmi vyjadrovať. Musím však zdôrazniť, že Roland Števko tento rok patrí k najlepším strelcom na Slovensku a v jeho vekovej kategórii ide o mimoriadneho futbalistu. To hovorí za všetko. Jednoznačne mal byť nominovaný.
Aký je ďalší program mužstva? Kedy dáte úplnu „bodku“ za rokom 2003 a na kedy je naplánovaný začiatok zimnej prípravy?
Končíme tento týždeň. Na záver, vo švtrtok si ešte zahráme hokej. Opäť sa potom po sviatkoch zídeme 7. januára.
Aké zemeny by mali nastať v hráčskom kádri?
Práve teraz sa na týchto veciac pracuje. Uvidíme, ako sa situácia vyvinie, zatiaľ nemáme nič dotiahnuté.
Určite ale viete, koho by ste radi v mužstve videli?
To áno, ale s menami teraz nemá zmysel ísť von. Všetko by sa malo vykryštalizovať do začiatku prípravy.
Dozvedeli sme sa, že Ružomberok má „na lane“ Petra Dzúrika. Ako to vyzerá s jeho prípadným príchodom pod Čebrať?
Všetko závisí od samotného hráča. Dzúrik má totiž aj inú alternatívu. Uvidíme, ako sa rozhodne.
Čiže máte o jeho služby záujem?
Áno. Nášmu mladému mužstvu by hráč Dzúrikových kvalít a skúseností mohol len pomôcť. Ján Svrček
