Liptovský Mikuláš – ž dostali do vedomia ľudí. Diskusie, či si kupovať napríklad geneticky upravovanú ryžu, zamestnávajú už nielen vedcov, ale aj spotrebiteľov a organizácie, ktoré sa ich snažia pred veľkými potravinárskymi firmami zastupovať a ochraňovať. Na trhoch vo svete aj u nás už môžeme nájsť geneticky upravenú sóju, ryžu či kukuricu.
V laickom jazyku to znamená, že semeno ryže bolo umelo kombinované s cudzou DNA, čím vznikne nová odroda ryže. Nová ryža potom obsahuje okrem klasických prirodzených živýn aj vitamín A. To privítajú hlavne ľudia, trpiaci nedostatkom vitamínov a iných látok. Na rozdiel od genetických mutácií živočíchov, či človeka, rastlinné mutácie nevyvolávajú až takú polemiku, ktorú by si možno zasluhovali. Genetická úprava sa týka prvopočiatku života nového semena – jeho zárodku. Teda toho, čo sa s rastlinou deje tesne po oplodnení.
O tomto štádiu názorne vo fotografiách, urobených mikroskopom, vypovedá výstava Skrytá krása kvetov, semien a plodov, ktorú odborne pripravila Oľga Erdelská, popredná vedkyňa a pracovníčka Botanického ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Na výstave v Slovenskom múzeu ochrany prírody a jaskyniarstva sa možno na prvom poschodí zoznámiť s „pohlavným životom“ rastlín, či s tabuľou venovanou svetovej rarite – jabloni Juraja Fándlyho, ktorá napriek tomu, že nemá samičie pohlavné orgány, rodí plody. Výstava je sprístupnená v Slovenskom múzeu ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši a potrvá do 18. januára. -lg-
