Ružomberok - áce stretnutia hráva na ihrisku TJ Havran Ľubochňa, patrí po jesennom „polčase“ v III. lige 6. priečka. Futbalisti MFK Ružomberok B-Ľubochňa majú na svojom konte šesť víťazstiev, rovnaký počet remíz, tri prehry, aktívne skóre 34:25 a 24 bodov.
O jesennom učinkovaní tohto treťoligistu sme sa porozprávali s jeho trénerom Pavlom Šimom.
Pán tréner, vráťme sa trošku dozadu, na začiatok letnej prípravy. Vtedy ste sám priznali, že to nie je ono.
Áno. Mladí futbalisti, ktorí tvorili kostru „béčka“, odišli, skoro všetci do Liptovského Mikuláša. Umožnilo im to bývalé vedenie klubu. Tým pádom mi z lanského základného kádra zostali len štyri hráči. Prvý mesiac spoločnej práce mal preto aj akýsi zoznamovací charakter. Nutné bolo pustiť sa do tvorby nového mužstva. Keďže nás bolo málo, kolektív bol doplnený chlapcami z B dorastu. Inak by sme boli trénovali možno piati, šiesti a to si ani neviem predstaviť. Tiež došlo k preradeniu niektorých hráčov z „áčka“ do B mužstva. Proces kreovania novej kostry tímu sa odrazil i na výsledkoch v úvode sezóny. Preto jednoznačne lepšia bola druhá časť jesene.
Veru, štart do súťaže vám veľmi nevyšiel. Veď po dvoch kolách mali chlapci v „tabuľke pravdy“ päť mínusových bodov. Ako ste vy videli začiatok sezóny?
Bol to taký paradox, naplno sme prvý raz zabodovali v 3. kole v Čadci, keď na zápas cestovalo iba dvanásť hráčov, a tak na lavičke sedel len náhradný brankár. Chlapci sa ale zomkli a vyhrali 3:2. Naopak, v prvých dvoch kolách na domácom ihrisku, mužstvo kvalitne posilnené „áčkarmi“ získalo len bod. Kysuckému Novému Mestu sme, aj napriek výraznej prevahe, podľahli 0:1 a potom s Turčianskymi Teplicami remizovali 2:2.
Kedy nastal výraznejší obrat k lepšiemu?
Zhruba v polovici jesene. Hoci potom prišiel ešte jeden „výbuch“ v Žiari nad Hronom. Mal som tam k dispozícii celkom slušný „mančaft“, akurát brankársky post bol slabšie obsadený. Nemal som na výber, medzi žrde sa musel postaviť Račák z B dorastu, ktorý nechytáva ani vo „svojom“ družstve. Už v 23. min. domáci viedli 3:0 a napokon vyhrali 6:0. Pod tento debakel sa podpísal i spomínaný mladý neskúsený brankár. Potom mužstvo až do konca jesene potiahlo sériu piatich stretnutí bez prehry. Z nich sme tri vyhrali a dve remizovali. Škoda posledného zápasu, v ktorom sme doma remizovali s Bytčou 1:1. Úplne nás v ňom opustila šťastena. Stretnutie sme mali jasne v rukách. Mužstvo si vypracovalo množstvo šancí, päťkrát nastrelilo žrď. To sa veru len tak nestáva.
Takže, ako ste spokojný pri pohľade na tabuľku?
V lete, keď sme začínali, som vravel, že pekné by bolo „zimovať“ do 6. miesta. To sa aj splnilo. Keď sa ale trošku dôkladnejšie pozriem späť, nie som až taký spokojný. Zvlášť ma mrzia doma postrácané body. Nechcem sa vyhovárať, ale v úvode to bolo i vinou zlého stavu ihriska v Ľubochni. Na pomerne tvrdom, hrboľatom teréne lopta hocijako skákala. Takáto plocha robila značné problémy našej kombinačnej hre. Až neskôr sa starostlivosť o tamojší trávnik zlepšila. Sem - tam nás „podrazili“ rozhodcovia. Vzadu forsírujeme rovnaký herný systém ako „áčko“, čiže bránime v jednej línii. Keď pri ňom rozhodcovia súperovi nezapískajú ofsajd, je zle. Najmä vonku sa nám to stávalo. Hráči potom prestávajú takémuto systému veriť, začínajú sa vzadu zaisťovať a všetko je narušené. Asi najväčšie sklamanie som zažil už v spomínaných zápasoch s Kysuckým Novým Mestom a v Žiari nad Hronom. Škrie ma i remíza s Martinom, vtedy ale zaškrípala spolupráca s prvým mužstvom a ratovať nás museli chlapci z dorasteneckého „béčka“. Na druhej strane za najlepší by som označil zápas so Žilinou B. Vyhrali sme 2:1 a stretnutie malo minimálne druholigovú, ak nie vyššiu úroveň.
Ako hodnotíte jesennú spoluprácu s A mužstvom?
Povedal by som, že jej kvalita s pribúdajúcimi kolami rástla a v závere bola veľmi dobrá. Hráči, ktorí v sobotu nenastúpili za prvé mužstvo, alebo odohrali menej minút, v nedeľu boli k dispozícii B mužstvu.
Ako „áčkári“ berú treťoligové súboje?
Dovolím si povedať, že drvivá väčšina chlapcov vážne. Tak, ako to aj má byť. Príkladom idú práve tí starší. Takou dušou tohto mužstva je Róbert Rák. Keď on nastúpi, veru nezvykneme prehrávať. Nielenže mužstvu plnohodnotne odovzdáva svoje dirigentské schopnosti, ale tiež vnáša doň veľmi správnu bojovú atmosféru. Pred posledným kolom ochorel a veru chýbal nám taký vodca. Skutočnými posilami boli napríklad aj Ján Mucha či Miroslav Bédi, keď k nám prišli po doliečených zraneniach.
Koho by ste vyzdvihli z kmeňových hráčov?
V prvom rade Jozefa Kročka, ktorí podával veľmi stabilné výkony a bol ozajstnou oporou mužstva. Pochvalu si zaslúži aj Tomáš Sedlák. Ide o veľkého bojovníka, ktorý nepozná stratenú loptu. Svojim nasadením dokáže strhnúť aj ostatných hráčov.
Zmenilo sa v rezerve ružomberského prvoligistu niečo v materiálnom zabezpečení a odmeňovaní hráčov v porovnaní s predchádzajúcim súťažným ročníkom?
Čo sa týka výstroja, nastal výraznejší posun vpred. V tomto smere chlapci majú vytvorené celkom slušné podmienky.
O nejakom odmeňovaní nemôže byť ani reč. Za stretnutia ani za body nič nedostávajú. Jedinou motiváciou, a myslím si, že nie malou, môže byť pre nich akurát šanca dostať sa do prvého mužstva.
Na záver nám ešte prezraďte, aký je v Ľubochni divácky záujem?
Myslím si, že celkom slušný. Keď je dobré počasie, viacerí ľudia si nájdu cestu na tamojší štadiónik. A nielen z Ľubochne ale i okolitých dedín. Dopoľudňajší čas výkopu, o 10.30 hod. mnohým vyhovuje, zvlášť „cezpoľným“. Ihrisko sa nachádza v peknom prostredí. Len keby bola oň trošku lepšia starostlivosť v priebehu celého roka. -svr-
