Liptovský Mikuláš - pobočky v L. Mikuláši, ktorý od začiatku roka patrí pod Ministerstvo vnútra SR – odbor archívov a registratúr. Archív sa stal garantom a dušou tohtoročných archívnych dní, ktoré sa uskutočnili od utorka 4. do štvrtka 6. novembra v L. Jáne.
Z koho iniciatívy vyšli už 7. archívne dni v Slovenskej republike, čo je ich náplňou?
Archívne dni organizujú štátne archívy, respektíve stavovská organizácia Spoločnosť slovenských archivárov. Cieľom je raz do roka sa stretnúť a vymeniť si skúsenosti aj so zahraničnými kolegami. Konferencie poriadajú tiež v okolitých krajinách, napríklad v Česku, Maďarsku či Poľsku a Nemecku.
Akej téme sa venujú tohtoročné archívne dni?
Témou prednášok sú archívy a vzdelávanie. Témy sa každoročne menia, takisto aj miesta konania. Prvé archívne dni boli v Poprade, potom kolovali po juhu, boli v Mojmírovciach, Šali, Banskej Bystrici. V Liptove sú prvý raz. I keď nemáme najlepšie priestory. Výstavba novej účelovej budovy štátneho archívu by sa mala začať v rokoch 2005 alebo 2006. Najstaršia listina, ktorú v archíve máme, je od Bela IV. a pochádza z roku 1263. Dokumenty slúžia študentom a protokoly z úradov tiež ľuďom, ktorí hľadajú stratené stavebné povolenie, dokonca stavebné projekty, ktoré môžu využiť ešte aj dnes. V archíve registrujeme aj maturitné protokoly. V poslednom čase sa na nás obracajú pri hľadaní predkov mnohí potomkovia židovských rodín z Liptova, žijúci v Izraeli.
Aké sú hlavné trendy vo vzdelávaní archivárov?
Mali by byť všestranne jazykovo vybavení. Musia ovládať latinčinu, maďarčinu, stredovekú nemčinu a niektorý zo súčasných svetových jazykov, angličtinu, nemčinu či francúzštinu. Archívnictvo sa u nás študuje na univerzitách v Bratislave a Prešove, z ktorých ročne vyjde najviac 20, 25 absolventov. Dôležitá je u nich aj kvalitná profesionálna príprava v archívnej teórii, novej terminológii a spracúvaní archívnych dokumentov.
Kedy je z absolventa školy naozaj dobrý archivár?
Ani po roku, ani po dvoch, ale za niekoľko rokov. Archivár by mal byť najmä „človek“, pretože sa dennodenne stretáva s ľuďmi a nesmie pre nich byť iba „zatuchnutý“ úradníček. Ľudia by sa tu mali cítiť dobre a odchádzať spokojní. Túto skutočnosť dokresľuje aj výrok jedného úradníka: Stránku netreba vybaviť, ale uspokojiť...
Kde sa uplatňujú absolventi archívnictva?
Veľa z nich nejde do archívov, pretože to nie je lukratívne. Uplatňujú sa tiež v podnikových archívoch, ale aj v úplne iných sférach. Majú základný rozhľad, vypestovaný cit pre detaily. Sú precízni a trpezliví. Nie každý človek v archíve vydrží, pretože je to aj o špinavej práci. Sťahujeme 50 aj 100 rokov staré dokumenty. Pri takýchto prácach sme v špine a prachu.
Existujú aj výmenné pobyty medzi študentmi?
Existujú a mali by sa rozšíriť najmä s Českom a Maďarskom, pretože s nimi máme spoločné dejiny. Bez nich by sa ani naše bádateľské úsilie nepohlo ďalej. A ani naša práca by samostatne nemala taký zmysel. Naďa Kubányová
