Ploštín – ynulú sobotu dožila krásneho jubilea 95 rokov. Za svoj krásny, ale občas i krutý život vychovala jednu dcéru, vnuka, vnučku, dve pravnučky, dvoch pravnukov a dve prapravnučky, ktoré jej nikdy nezabudnú povedať to, čo cíti celá jej rodina – „Babička, ľúbime ťa.“
„Narodila som sa v roku 1908 v Ploštíne v malom domčeku. Mala som desať súrodencov, takže bolo u nás stále veselo. Občas sme sa aj pobili, ale neprestali sme sa mať radi. Prežila som dve svetové vojny. Otec odišiel na front a my sme pomáhali okolo domu a na poli. Väčšinou sme boli hladní a bosí. Trpeli sme biedou. Bolo to ťažké obdobie a vojny mi „zobrali“ aj niekoľko sestier. Dnes už žijem iba ja a môj 93-ročný brat,“ spomína so slzami v očiach Mária Hliničanová.
Matka dnešnej oslávenkyne sa vydávala, keď ešte nedovŕšila šestnásť rokov. A ako to bolo s našou babičkou? „Ja som sa vydávala v osemnástich,“ hovorí so smiechom a iskričkami v očiach. „Život bol ťažký, ale sú i obdobia, na ktoré veľmi rada spomínam. Život mi priniesol rodinu a to je ten najväčší dar.“ Mária Hliničanová vychovala viac generácií. Deti svojej dcéry, deti ich detí a tak ďalej. „Urobila pre nás všetkých toľko, že nikto z nás jej to nedokáže odplatiť za celý život,“ hovorí dcéra Mária Bátiková. „Starala sa o všetky deti a vychovávala ich. Popri tom pracovala okolo domu. V skoršom období i v zamestnaní sa starala aj o domáce zvieratá. Naša láska k nej sa slovami opísať nedá.“
Babička nie veľmi rada spomína na obdobie pred rokom 1989, avšak do dnešného dňa nepremešká čerstvé správy z politiky, sveta, ale i športu. „Zrak a sluch mi už dobre neslúžia, ale pozerám televízor, počúvam rádio a v novinách čítam rôzne články, ale len tie, ktoré sú veľkými písmenkami.“ Mária Hliničanová podstúpila takmer pred dvadsiatimi rokmi operáciu štítnej žľazy a doktori jej chceli amputovať nohy. Ona to však odmietla a dcéra Mária jej za pomoci rodiny choré nohy liečila. Dnes babička chodí a je v dobrej nálade vždy pripravená vyčariť pre svoju rodinu a okolie milé slovko či podmanivý úsmev. Nepodľahnúť čaru babičky z Ploštína je veľmi ťažké a ani to radšej neskúšajte, lebo stretnúť takého človeka je vždy darom, ktorý sa neodmieta. Všetko najlepšie.
Kaprálik