o adoptoval jeho strýko. Tak sa z neho stal Stan Mikita. Neskôr výnimočný hokejista a prvý Slovák v NHL, ktorý sa tešil zo Stanleyho pohára. „S bratom som sa po jeho odchode do Kanady prvý raz zvítal v Prahe, keď mal dvadsať rokov,“ spomína Juraj Guoth žijúci v Ružomberku, jeden z aktívnych členov sokolčianskeho „nájazdu“ na Sieň slávy slovenského hokeja. „Naposledy, v deväťdesiatom šiestom, bol Stano doma. Vtedy ešte žila aj naša chorá mamička. O tri roky neskôr sme sa stretli v Toronte. Boli sme tam pozrieť svoju dcéru a Stano priletel z Chicaga. Vtedy sme navštívili aj torontskú hokejovú sieň slávy NHL. Verím, že ešte raz sa stretneme aj u nás doma.“
J. Guoth, hoci patril k hlavným protagonistom realizácie nádhernej myšlienky, mal trošku obavy z bratislavkého programu. Keby naše kroky mierili iba do „hokejovej siene“, mohol to byť dosť skromný zájazd. Napokon ale išlo o vydarený celodenný program. Sedemdesiatka Jána Staršieho ani nemohla lepšie do tejto akcie zapasovať. Domov som sa vracal s krásnym a nevšedným pocitom. Asi najviac ma hrial sokolčiansky entuziazmus, ktorý z jedného výletu urobil divy.“ -svr-