Liptovský Mikuláš – il do fondu Múzea slovenského krasu okolo roku 1930 jeden z jeho zakladateľov Ján Volko-Starohorský. Odvtedy sa fond terajšieho Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva (SMOPaJ) značne rozrástol aj o archeologické nálezy z 12 slovenských jaskýň osídlených v praveku a stredoveku.
S prvou samostatnou výstavou nálezov je spojená prednáška a projekcia diapozitívov, ktoré slúžia najmä pre školákov. Tí si zároveň môžu ohmatať kópie predmetov, čím získajú predstavu o veľkosti, tvare, hmotnosti, prípadne výzdobe predmetov. Deti zaujímajú najmä lebky, kosti, dýky, oštepy a mince, tvrdí kurátorka výstavy Zuzana Šimková zo SMOPaJ.
Expozícia na Školskej ulici predstavuje zdobené nádoby, kostené hladidlá na keramiku, brúsené sekerky a štiepané kamenné nástroje z mladšej doby kamennej. Azda najzaujímavejším kúskom výstavy sú dve kultové masky vyrobené z tvárovej časti mužskej lebky z mladšej doby bronzovej. Keďže sa vtedy (okolo roku 1000 – 750 p. n. l.) mŕtve telá spaľovali, zachované lebky sú raritou. Zárezy a opracovanie lebiek svedčia o použití pri ceremóniách a obradoch spojených s obetou zvierat a ľudí.
Orientálna dýka pochádza z Jasovskej jaskyne. Jedným z najstarších kovových predmetov je medená plastika býčka z Liskovskej jaskyne vzdialenej asi 5 kilometrov od Ružomberka. Už v 15. storočí boli falšovatelia peňazí, čo dokumentujú aj nálezy neopracovaných plieškov a mincí z Chvalovskej jaskyne, kde sa peňazokazecká dielňa nachádzala.
V demänovských jaskyniach našli za prvej republiky praveké črepy a z jaskyne na Spiši pochádza ľudská lebka. Záujemcovia si môžu výstavu Jaskyne a archeológia pozrieť do 3. novembra. Naďa Kubányová
