Ružomberok - ednom zasadnutí „odkleplo“ tamojší zimný štadión, ktorý v posledných rokoch spravovali Technické služby, bývalému hokejistovi, odchovancovi liptovsko - mikulášskej liahne Jaroslavovi Spodniakovi. Tento 38 - ročný hokejový fanatik (mimochodom dvojnásobný majster Československa a člen druhého tímu v klubovej „Európe“, počas svojho pôsobenia vo VSŽ Košice) dostal „zimák“ do prenájmu na desať rokov, s možnou opciou na ďalších desať rokov.
Pri tejto príležitosti najprv trochu zalistujme v análoch tohto športového stánku. Aj keď hokej v dávnejšej minulosti mal v Ružomberku svoju tradíciu, dlho priazeň alebo nepriazeň zimy rozhodovali o tom, aký čas bude k dispozícii prírodný ľad. Až do roku 1978, keď bola v meste daná do užívania umelá ľadová plocha. Potom ale prišlo obdobie stagnácie a na kompletné zastrešenie a opláštenie objektu bolo treba čakať niekoľko rokov. Až v osemdesiatom šiestom bol ľad pod strechou, avšak stále išlo len o hrubú stavbu. K slávnostnému prestrihnutiu pásky na „zimáku“ došlo o tri roky neskôr. V jeseni osemdesiatom deviatom bol skolaudovaný jeden z nakrajších zimných štadiónov na Slovensku.
„Stále ide o veľmi pekný stánok,“ tvrdí J. Spodniak. „Čo sa týka technických zariadení, tie sú síce zastaralé, ale funkčné. V budúcnosti, po dvoch, troch sezónach, sa budeme musieť zaoberať už ich modernizáciou, vrátane výmeny niektorých strojov. Ide tu aj o bezprostredný súvis s našou energetickou náročnosťou.“
Niekdajší výborný hokejista, ktorý dodnes svojej športovej láske zostáva verný (v deväťdesiatom piatom zavŕšil akurát profesionálnu dráhu, avšak korčule nezavesil „na klinec“, keď pravidelne hráva za „starých pánov“ Liptovského Mikuláša) sa teraz „pretransformoval“ na manažéra. Momentálne je v jednom kolobehu. Už viac - menej v rozbehnutej sezóne sa „dôverne“ zoznamuje s prenajatým „výrobným prostriedkom“ a zároveň postupne do života vnáša predstavy vlastného projektu chodu, prevádzky a využívania ružomberského zimného štadiónu. „Moje srdce stále bije pre hokej,“ odkrýva J. Spodniak pozadie svojho čerstvého podnikateľského kroku. „Veľmi mi záleží na mládeži, na jej harmonickom vývoji. Preto jej treba vytvoriť podmienky a priestor aj na športovú sebarealizáciu. Sám mám tri deti a snažím sa ich viesť k pravidelnému pohybu. Jedným z mojich zámerov je, aby sa hokej v Ružomberku natrvalo udomácnil. A zvlášť medzi mládežou. Tamojší zimný štadión musím v prvom rade slúžiť svojmu pôvodnému účelu, čiže hokeju, krasokorčuľovaniu a verejnému korčuľovaniu. Druhou stranou mince je jeho komerčné využitie.“
Zdravým entuziazmom sršiaci Jaro Spodniak chce veľa stihnúť aj v tejto sezóne. Hoci „za pochodu“, bez nejakých dlhodobejších príprav. Dobre ale vie, že už teraz musí koncepčne a systémovo hotovať ďalší „hokejový rok“ (2004/2005). „Je nepísaným pravidlom, že zimný štadión sa aj rok hotuje na ďalšiu sezónu,“ vysvetľuje tento muž. „Preto sme „rozhodili siete“ a začíname hľadať budúcoročné letné využitie ľadu. Veľmi sľubne vyzerajú rokovania s vytipovanými subjektami z Ruska, Francúzska, Rakúska, Slovinska i zo Srbska a Čiernej Hory. V „hre“ sú seniorske a mládežnícke kempy.“
Podľa vyjadrenia J. Spodniaka, sa v tejto sezóne s výrobou ľadu ráta do konca marca 2004. V júli budúceho roku by už však mala odštartovať nová sezóna. Tak zavčasu, ako ešte nikdy v Ružomberku. Je to v intenciách filozofie nového ambiciózneho šéfa. Je sympatické, že ten nehľadí len na svoje aktivity, ale v prvom rade na výraznejšie „prebudenie“ ružomberskej hokejovej popolušky. A to v súčinnosti MHK Ružomberok, ktorý sa pred vyše rokom podujal na túto neľahkú cestu. Ján Svrček
