sú súčasťou TANAP-u začína sa rozmáhať zrejme nová športová disciplína, ničenie všetkého označenia súvisiaceho s TANAP-om. Platný zákon o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z.z. ukladá správe chráneného územia označiť tieto územia v teréne. Zároveň ukladá vlastníkovi územia povinnosť strpieť toto značenie. Vlastníci boli na značenie upovedomení osobitným listom. Ničenie označenia územia sa v prevažnej miere deje v urbárskych lesoch. Poškodzovanie tabúľ má buď súvis s určitým spôsobom nesúhlasu so začlenením územia do TANAP-u a s tým nadväzujúce obmedzenia pre vlastníkov, alebo len s obyčajným vybíjaním si nadbytočnej energie. Dáva to obraz turistom o morálnej zdatnosti vandalov. V západných krajinách označenie územia Národný park predstavuje značku „kvality“ zachovalého územia a rozmanitosti prírody. V dnešnej dobe sú takéto územia, kde je možné pozorovať živočíchy a rastliny v ich pôvodných biotopoch veľmi vyhľadávanými. Je to veľké lákadlo pre turistov a pre miestnych s turistikou súvisiace možnosti podnikania.
Na posúdenie uvádzam niektoré prípady vandalizmu: silne pochybujem, že turista, ktorý pricestuje niekoľko sto kilometrov za krásami tatranskej prírody, rozmláti tabule ohraničujúcu kamzíčiu oblasť v Parichvoste, alebo v Hlbokej doline. Tiež by bolo naivné si namýšľať, že náhodný turista si od Bobroveckého vodopádu odnesie kompletný hraničný pútač TANAP-u, vážiaci so železnou konzolou okolo 40 kg. Tiež nie je ojedinelé, že tabule so štátnym znakom sa stávajú obľúbeným terčom majiteľov strelných zbraní.
O úcte k štátnemu znaku radšej ani nehovorím.
Je na škodu veci, že vandali si neuvedomujú, že peniaze ktoré idú na údržbu tohto predpísaného značenia zákonom, sú z vreciek nás všetkých. Prostriedky na výrobu nových tabúľ nie sú malé. Nečudujme sa, keď peniaze potom čoraz viac chýbajú napríklad v školstve, alebo v sociálnom zabezpečení. Navyše s pripravovaným vstupom Slovenska do EÚ je to reklama, o ktorú asi mnoho slušných ľudí nemá záujem.
Milan Ballo
