Liptovský Mikuláš – v, zdravotníkov a učiteľov nebol až tak dramatický, ako sa spočiatku podľa vyjadrení odborárov mohlo zdať. Či je to dobre alebo zle, ukáže až budúcnosť, každopádne väčšina základných škôl v Liptovskom Mikuláši a Ružomberku sa ku piatkovému štrajku nepripojila. Jednou z výnimiek bola Základná škola na Demänovskej ceste v Palúdzke, ktorá síce od ôsmej do deviatej fungovala ako obyčajne, učiteľky však mali pripnutú žltú stužku, ako symbol podpory odborovému štrajku. Na Gymnáziu M. M. Hodžu sa k štrajku nepripojili, pokyny z odborového zväzu dostali zástupcovia odborov dosť neskoro – až v stredu poobede, a preto na výzvu odborárov nezareagovali.
Naši zdravotníci boli trochu v neistote, vo štvrtok telefonicky zastihnutých pár zdravotných sestier si síce všimlo nejaké oznamy na nástenkách, nikto nám však nevedel odpovedať na otázku, či sa štrajkovať bude alebo nie. Nakoniec však zdravotníci Nemocnice a polikliniky L. Mikuláš vedení odborármi ukázali najväčšiu životaschopnosť, keď sa od ôsmej do deviatej hodiny zhromaždili v priestoroch nemocnice za účasti primárov, lekárov, zdravotných sestier a nižšieho personálu, kde spoločne vyjadrili manifestačnú podporu štrajku, diskutovali o dôvodoch štrajku a súčasných problémoch zdravotníctva. Zároveň rozdávali manifestačné letáky s textom: Manifestačne štrajkujeme.
Železničiari, konkrétne prednosta stanice Róbert Mišík, nás odkázal na hovorcu železníc, ktorému sme sa márne snažili dovolať v stredu a vo štvrtok. V piatok nám výpravcovia vlakov na otázku, či štrajkujú, tiež oznámili, že sa máme obrátiť na hovorcu a neochotne skladali telefóny. Zašli sme teda na stanicu, kde sme sa na vlastné oči presvedčili, že žiadne vlaky nemeškali, stopy štrajku na stanici chýbali. Ktovie, či sa železničiari báli viac rozhorčených cestujúcich alebo svojho vedenia, ktoré sa im v prípade ostrého štrajku vyhrážalo osobnou náhradou spôsobených hmotných škôd.
Laco Gašpar
