Streda, 22. marec, 2023 | Meniny má Beňadik

Pokoril najvyšší vrchol Kaukazu

Ktorý vrch je najvyšší v Európe, Mont Blanc alebo

Liptovský Mikuláš – Elbrus? Odpovede na túto otázku sú rôzne. Jedna časť milovníkov veľhôr hovorí, že francúzsky Mont Blanc a druhá, že ruský Elbrus. V jednej oblasti má každá strana pravdu. Zdolať tieto dva európske vrcholy je náročné a nezabudnuteľné.

O náročnosti výstupov na Elbrus i Mont Blanc môžu hovoriť iba tí, ktorí ich zdolali. Medzi nich patrí aj Marián „Mako“ Székely, ktorý pokoril Mont Blanc vlani a Elbrus v auguste tohto roku.

„Nápad navštíviť kaukazské pohorie som dostal už vlani po výstupe na Mont Blanc,“ hovorí Mako. „O najvyššom vrchu Európy sa stále vedú diskusie a preto som chcel navštíviť aj Elbrus. Našiel som cestovku, ktorá organizuje zájazdy zamerané na extrémne zájazdy.“

Mako cestoval na Elbrus sám z Liptova. Zájazd tvorili väčšinou ľudia z Českej republiky a jeden Poliak. Deň odchodu si stanovili na 2. augusta. Z Ostravy cez Varšavu, Best, Brians, Kursk, Rostov na Done do Nalčiku, kde absolvovali povinné prihlásenie na útvare pohraničného vojska. Potom pokračovali v ceste do doliny Baksan a cieľa cesty, kaukazskej osady Turbáza pri Elbruse. Tá leží, ako i celá oblasť doliny Baksan na území Kabardino-balkárie. Cesta merala z Ostravy 4250 km a v autobuse strávili budúci pokoritelia Elbrusu päť dní. „Najťažšie na celom výstupe bola určite cesta autobusom,“ spomína s úsmevom Mako. „Na hraniciach medzi Poľskom a Bieloruskom sme stáli päť hodín. Bolo zábavné pozerať na bieloruských colníkov, ktorí sa nikde neponáhľali, hoci colnica bola plná áut a autobusov. Na každý doklad a papier bolo treba pečiatku, samozrejme, že každú na inom mieste. A nechýbal ani neodmysliteľný úplatok. Po ceste sme narážali na gajky (kontroly), kde ozbrojení policajti kontrolovali vodičov i tovar v autách. Preto sme každú chvíľu stáli. Cestovanie autobusom po Rusku a Bielorusku je veľmi zdĺhavé a náročné, ale popri tom i zábavné. Okrem kontrol zdržuje jazdu aj samotná cesta, ktorá nemá desiatky kilometrov žiadne prevýšenie a je to aj rýchlosť, lebo autobus nesmie prekročiť šesťdesiatku. Dlhé kilometre nestretnete nikoho, ale ak prekročíte rýchlosť, hneď sú pri vás policajti. Odkiaľ sa tam vždy zjavili, je pre mňa stále záhada. A pokuty sa riešili väčšinou pivom. Po príchode do osady Turbáza pri Elbruse sme postavili tábor v rekreačnom zariadení Nalčického inštitútu, na pozvanie ktorého sa expedícia uskutočnila. Dohovoriť sa s ruskými Moslimami nebol problém. V tábore sme museli dávať veľký pozor na svoje veci, lebo krádeže boli, najmä v noci, úplne bežné. Stalo sa, že v noci ukradli neznámi zlodeji celý batoh a na druhý deň prišli ponúknuť veci z batoha na predaj. Táto oblasť je veľmi nepokojná. V blízkosti, samozrejme na miestny pomer, je Čečensko, Dagestan, Severné a Južné Osetsko, Náhorný Karabach. V jednu noc sa strhla v blízkosti tábora prestrelka ako z filmu. Keď to všetko skončili, tak sa

z miestneho chrámu ozval hlas mezuína, ktorý zvolával k modlitbám. Iný kraj, iný mrav.“

Pred Elbrusom

„V prvý deň po príchode sme si urobili aklimatizačný výstup na Čeget (3440 m. n. m.), z ktorého bol fantastický výhľad na dvojvrchol Elbrusu a na južnej strane na majestátnu stenu Donguz Orunu (4448 m. n. m.) so susediacim Nakratom a celý hrebeň Kaukazu. Ďalší deň sme sa prihlásili na miestnej horskej službe a cez dolinu Adil Sun sme sa dostali do tábora Zeljena Gostenica (Zelený hotel), ktorý leží tesne pod ľadovcom a veľkolepým Džan Tuganom. Cesta s plným výstrojom nám trvala osem hodín a niesli sme so sebou všetko, lebo v tábore sme mali zostať štyri dni. Celý čas pršalo a cesta bola veľmi zlá. Počas cesty sme narazili aj na vojenskú kontrolu, ktorá overovala, či sme riadne prihlásení. Prihlásenie je veľmi dôležité, lebo vďaka nemu o nás vedeli. Práve dva týždne pred naším príchodom tam našli mŕtvych štyroch českých horolezcov, ktorí neboli prihlásení a nikto o nich nevedel. Preto nikomu nechýbali, keď sa nevrátili z výstupu. Našli ich náhodou pri hľadaní iného horolezca. Bohužiaľ, neskoro.“

O deň neskôr absolvovala výprava ďalší aklimatizačný výstup cez ľadovec Džunkuját na Viatau (3800 m. n. m.) a potom sa vrátili opäť do základného tábora. A o deň neskôr ďalší výstup cez ten istý ľadovec na Gumači (3950 m. n. m.). „Oba výstupy sme absolvovali vo veľkej hmle a vetre. Bolo to veľmi nepríjemné, hlavne pri prekonávaní trhlín v ľadovci. Niektoré sú veľmi hlboké, niekedy až 300 metrov. Avšak účel, nabrať čo najviac výšky splnili. V pondelok 11. augusta sme sa zbalili a vrátili do tábora v Turbáze. V utorok za zlého počasia a po dôkladnom balení sme o desiatej dopoludnia odišli z tábora so smerom cesty – Elbrus. Avšak kvôli dažďu a vetru sme sa vrátili spod lanovky späť do základného tábora. Na druhý deň nebol na oblohe ani mráčik. Odišli sme do osady Azau, údolnej stanice lanovky pod Elbrus. Lenže tá pre „remont“ nepremávala. A to v plnej sezóne! Museli by sme prekonať veľmi strmý svah popod lanovku v rozbahnenom teréne, lebo tam stavali ďalšiu lanovku. A nebola to lákavá predstava. Ešteže Rusi ukázali svoju schopnosť v podnikaní a za sto rubľov nás vyviezli dvadsiatich na korbe transportéra na stanicu Mir. Ešte sa vrátim k tej cene za cestu transportérom. Úsek ako zo Záhradok na Chopok za 100 rubľov (cca 100 Sk) v kabínke pre dvadsať ľudí. Stotožnili sme sa s názorom, že u nás by za 100 Sk nedali na kabínku ani pozrieť. Z Miru sme už išli druhým úsekom lanovky na Starý Krugozor (3800 m. n. m.). tam sme v skalnatej suti postavili tábor a hneď sme absolvovali aklimatizačný výstup na ľahko do výšky 4200 m. n. m.“

Výprava na druhý deň vystúpila do posledného výškového tábora cez ľadovec Garabaši na Priot 11 (4200 m. n. m.). Posledný výškový tábor bol v snehu na ľadovci. Poobede absolvovali aklimatizačný výstup na Pastuchove skaly do výšky 5200 m. n. m., opäť na ľahko. Ostatnú časť dňa si pripravovali zásoby na rozhodujúcu časť ich výpravy – výstup na Elbrus.

Elbrus

„O druhej ráno sme vyrazili zo základného tábora. Počasie bolo jasné, ale chladné a veterné. V silnom vetre a mraze (-40 C) sme vystúpili k Pastuchovým skalám a cez ne sme nastúpili do traverzu popod východný vrchol. To už sa naša skupinka „potrhala“ a každý išiel svojím tempom. Po nekonečnom traverze som sa dostal až do sedla medzi dvoma vrcholmi Elbrusu. Práve v týchto miestach zahynuli už spomínaní Česi. Stále bola zima, ale vietor už tak nefúkal a vyšlo už aj slnko, ktoré však svietilo ešte vysoko. Cez ľadovcovú plošinu som sa dostal do strmého traverzu na východnom svahu hlavného vrcholu. Išlo sa mi dobre, ale už som cítil výšku. Po hodine som sa dostal z tieňa a bolo mi veselšie. Prestupoval som malý prah a opäť traverz. Bolo to ako na streche. Po ďalšej hodine som vystúpil na vrcholové plato, veľké asi ako dve futbalové ihriská. Išiel som sám a po pol hodine sa zrazu objavil vrchol a ja som vedel, že bude môj. Konečne som o pol desiatej stál na vrchole sopky - Elbrusu vo výške 5642 m. n. m. Vyššie sa už nedalo ísť a ja som stál najvyššie v celej Európe. Mal som výborný výhľad na všetky strany. Potom nasledovalo obligátne fotenie a po hodine som začal zostupovať.“

A rozdiel medzi Elbrusom a Mont Blancom? „Je to v prvom rade počasie. Na Blancu mi neprialo a bolo celý čas zlé. Na vrchole som nič nevidel, ale to bolo iba o šťastí či smole. Mňa postretla tá druhá možnosť. Teraz sa mi to vynahradilo, hoci začiatok tomu nenasvedčoval. Elbrus je nebezpečnejší nestálosťou počasia. Zmena môže nastať prakticky za pár minút. Je pekne, ale za chvíľu môže prísť hmla, začať snežiť a hlavne fúkať silný vietor. Vtedy nastávajú problémy, hlavne pri zostupe. Ťažko sa v tej oblasti orientuje. Niet sa o čo oprieť, nie je tam žiadny záchytný bod. Jediným bodom sú Pastuchove skaly, tie ale v hmle nevidieť. Je veľmi dôležité pri ceste dole trafiť sa medzi ne. Medzera medzi nimi je päťdesiat až šesťdesiat metrov. Trafiť sa z takmer trojkilometrovej plochy do päťdesiatich metrov v strmom exponovanom teréne, je hlavne v hmle, veľmi náročné. Ak sa to nepodarí, je to zlé. Vpravo i vľavo je ľadovec plný zákerných trhlín. Nie je problém v tej obrovskej mase zablúdiť, veď základňa Elbrusu je päťdesiat kilometrov. Záchranné akcie sa rozbiehajú až vtedy, keď už je spravidla neskoro. Horská služba, tak ako ju poznáme u nás, neexistuje. Nemajú služby v teréne. V masíve Elbrusu, ktorý leží mimo hlavného hrebeňa Kaukazu (dĺžka hlavného hrebeňa je 1800 km, pozn. autora) je veľká zima, ktorú znásobuje stály vietor. Ale v takých výškach je to normálne.

Po dvanástich hodinách som bol opäť vo svojom stane. Unavený, ale spokojný. Až na drobné omrzliny na pravej ruke a nohe som bol v poriadku. Elbrus je náročný na psychiku, hlavne nekonečný traverz pod východným vrcholom. Taktiež je potrebná kondícia, lebo bez nej sa výstup zvládnuť nedá.

A čo budúce výstupy? Zatiaľ nič nemám naplánované, ale určite opäť niečo vymyslím,“ dodáva na záver Mako. Mário Kaprálik

Najčítanejšie na My Liptov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Amazon v Seredi dáva veciam druhý život
  2. V malej obci na Kysuciach vyučujú s modernými technológiami
  3. Stáli pred krachom. Firmy prezrádzajú recept na prežitie kríz
  4. Developer ITB pomáha naplniť túžbu po vlastnom bývaní
  5. Dostupný elektromobil podľa Volkswagenu? Privítajte ID.2all!
  6. Ako môžu elektromobily znížiť náklady vašej firmy?
  7. Okuliarové šošovky ZEISS SmartLife
  8. Čím je Azúrové pobrežie tak príťažlivé? Zistíte po pár chvíľach
  1. V malej obci na Kysuciach vyučujú s modernými technológiami
  2. Verejnosť už hlasuje za najkrajšiu obnovenú pamiatku
  3. Súboj o najkrajšiu pamiatku rozhodne verejné hlasovanie
  4. Súboj o najkrajšiu pamiatku rozhodne aj verejnosť
  5. Západniari hlasujú o svojej najkrajšej pamiatke
  6. Verejné hlasovanie rozhodne o najkrajšej obnovenej pamiatke
  7. Súboj o najkrajšiu pamiatku rozlúskne verejné hlasovanie
  8. Opäť máme možnosť hlasovať o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  1. Doba nízkych úrokov je späť. Garantovaná hypotéka 1,49% 14 545
  2. Náš mobil môžu ovládať na diaľku, ale dá sa tomu zabrániť 13 664
  3. Ako riešia krízu v zahraničí? Nižšia daň, zmrazená cena potravín 10 947
  4. Čím je Azúrové pobrežie tak príťažlivé? Zistíte po pár chvíľach 9 064
  5. Jednoznačný recept na úspech? Buďte pripravení prispôsobiť sa 7 709
  6. Stáli pred krachom. Firmy prezrádzajú recept na prežitie kríz 7 429
  7. Okuliarové šošovky ZEISS SmartLife 3 269
  8. Amazon v Seredi dáva veciam druhý život 3 152

Blogy SME

  1. Soňa Kallová: Mierotvorci Slovania alebo tradícia Svätoplukových prútov stále živá
  2. Ján Šeďo: Cár necestuje, nešoféruje, ľuďom tlačia do hlavy kaleráby.
  3. Miroslav Pollák: Odkiaľ pokiaľ s humorom
  4. Martina Paulenová: Otočiť sa, či pokračovať?
  5. Ján Serbák: Lanzarote - ostrov večnej jari, nevšednej prírody a jedinečnej architektúry - 4. časť
  6. Anna Miľanová: Pník 1,2... 2022
  7. Ján Serbák: Lanzarote - ostrov večnej jari, nevšednej prírody a jedinečnej architektúry - 3. časť
  8. Peter Žiak: Zákaz spaľovacích motorov = nešťastie pre Slovensko
  1. Matúš Baňas: Reforma vzdelávania na Slovensku - poďme spáliť aj posledné zvyšky toho dobrého, čo v slovenskom školstve ostalo 7 110
  2. Radovan Čipka: Ako Záborská znesvätila tému pomoci ženám 5 506
  3. Martin Kugla: Nenechajte Valla zničiť Petržalku! 5 087
  4. Magdaléna Cifrová: Konečne potrestaný pedagóg na VŠVU a aké dôležité je ospravedlniť sa 4 490
  5. Radovan Čipka: Podceňujeme intelekt tých, čo píšu "pekný chlapi" 2 752
  6. Michal Uherčík: Veľké riešenie alebo veľké fiasko. Parkovacie domy v Martine. 2 502
  7. Radko Mačuha: V Moskve nie je všetko s kostolným poriadkom. 2 431
  8. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi II 2 353
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 58. - Reinhold Messner: Antarktída - nebo aj peklo zároveň, 2/2 (1990)
  2. Monika Nagyova: Moje blogovanie dosiahlo plnoletosť. Čitatelia mi občas dajú zabrať.
  3. Jiří Ščobák: Chcete od Hegera krev?
  4. Jiří Ščobák: Jak vykrmit akvárium?
  5. Jiří Ščobák: Ako zdaniť dividendy z akcií a ETF? Ako konkrétne vyplniť daňové priznanie?
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 57. - Reinhold Messner: Antarktída - nebo aj peklo zároveň, 1/2 (1989)
  7. Jiří Ščobák: Recenze služby: Tři roky se Slovnaftbajkem (aneb Bratislava bez auta a električenky)
  8. Monika Nagyova: Máte v okolí ľudí posadnutých upratovaním? Niet im pomoci.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Ovečky z obce Liptovské Revúce.

Pred troma rokmi to bolo len 8000 kusov.


TASR 7 h
Ilustračné foto

Investor chce otvoriť koncom roka 2024.


14 h

S nami tipuješ bez rizika, v hre sú ceny za tisícky eur.


20. mar

V 2. kole nadstavby Fortuna ligy, skupiny o udržanie sa, futbalisti MFK Ružomberok vyhrali nad ViOn – Zlaté Moravce 2:0


Ján Svrček 20. mar

Blogy SME

  1. Soňa Kallová: Mierotvorci Slovania alebo tradícia Svätoplukových prútov stále živá
  2. Ján Šeďo: Cár necestuje, nešoféruje, ľuďom tlačia do hlavy kaleráby.
  3. Miroslav Pollák: Odkiaľ pokiaľ s humorom
  4. Martina Paulenová: Otočiť sa, či pokračovať?
  5. Ján Serbák: Lanzarote - ostrov večnej jari, nevšednej prírody a jedinečnej architektúry - 4. časť
  6. Anna Miľanová: Pník 1,2... 2022
  7. Ján Serbák: Lanzarote - ostrov večnej jari, nevšednej prírody a jedinečnej architektúry - 3. časť
  8. Peter Žiak: Zákaz spaľovacích motorov = nešťastie pre Slovensko
  1. Matúš Baňas: Reforma vzdelávania na Slovensku - poďme spáliť aj posledné zvyšky toho dobrého, čo v slovenskom školstve ostalo 7 110
  2. Radovan Čipka: Ako Záborská znesvätila tému pomoci ženám 5 506
  3. Martin Kugla: Nenechajte Valla zničiť Petržalku! 5 087
  4. Magdaléna Cifrová: Konečne potrestaný pedagóg na VŠVU a aké dôležité je ospravedlniť sa 4 490
  5. Radovan Čipka: Podceňujeme intelekt tých, čo píšu "pekný chlapi" 2 752
  6. Michal Uherčík: Veľké riešenie alebo veľké fiasko. Parkovacie domy v Martine. 2 502
  7. Radko Mačuha: V Moskve nie je všetko s kostolným poriadkom. 2 431
  8. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi II 2 353
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 58. - Reinhold Messner: Antarktída - nebo aj peklo zároveň, 2/2 (1990)
  2. Monika Nagyova: Moje blogovanie dosiahlo plnoletosť. Čitatelia mi občas dajú zabrať.
  3. Jiří Ščobák: Chcete od Hegera krev?
  4. Jiří Ščobák: Jak vykrmit akvárium?
  5. Jiří Ščobák: Ako zdaniť dividendy z akcií a ETF? Ako konkrétne vyplniť daňové priznanie?
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 57. - Reinhold Messner: Antarktída - nebo aj peklo zároveň, 1/2 (1989)
  7. Jiří Ščobák: Recenze služby: Tři roky se Slovnaftbajkem (aneb Bratislava bez auta a električenky)
  8. Monika Nagyova: Máte v okolí ľudí posadnutých upratovaním? Niet im pomoci.

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu