Ružomberok - rišel do Ružomberka z Nitry, bol hrdninom sobotňajšieho duelu pod Čebraťom. Svojou agilitou na hrote ružomberského útoku sa postaral o oba góly v sieti Lipčáka. Tesne pred naplnením riadneho hracieho času, ale útočník MFK opúšťal ihrisko so zvesenou hlavou. Nedobrovoľne, po červenej karte.
Ktorý, z tých dvoch gólov bol podľa vás dôležitejší?
Keďže sme vyhrali 2:1, oba majú asi rovnakú hodnotu.
Mohli by ste opísať situácie, ktoré im predchádzali?
Pri prvom góle „Ičo“ Žofčák potiahol loptu po čiare. Zbehol som k bližšej žrdi. Dostal som sa nielen pred brankára, ale aj pred súperovho obrancu. Potom už stačilo len nohu nastaviť. Asi som loptu zasiahol podrážkou kopačky. Druhému gólu predchádzala dlhá lopta do petržalskej šestnástky. Išiel som do nej, avšak petržalský hráč ma pridržal a stiahol na zem. Bol to čistý pokutový kop.
Brankár Lipčák pred jedenástkou na chvíľu opustil svoju bránu a namieril si to k vlastnej lavičke. Nevyviedlo vás tento jeho počin z koncentrácie?
Nie. Veril som si, že pri jedenástke nezaváham. Cítil som pohodu, dobre sa mi hralo. Vsadil som na svoj tréningový „kút“. A vyšlo to.
Ružomberok vás kúpil ako druholigového kanoniera. Zatiaľ ste však veľa gólov nenastrieľali. V tejto sezóne bol do soboty na vašom konte len jeden zásah „do čierneho“, a to v 4. kole na Slovane. Prečo?
Doteraz to nebolo ono. Problémy s brušným svalstvom a následná operácia ma na dlhší čas vyradili z bežného futbalového života. Takže zápasová kondícia ešte stále nie je taká, akoby mala byť. Viem, že „okolie“ odomňa čaká góly. Aj ja na každé stretnutie nastupujem s tým, aby som nejaký dal. Dúfam, že týmto pretrhnem streleckú smolu.
Prezraďte nám, ako došlo k vášmu vylúčeniu?
Lopta smerovala k rohovej zástavke a ja som si ju kryl telom. Soboňa však do mňa strčil a nasledoval môj pád. Keď som ležal, tak ešte po mne postúpal. Rozhodca ale v hre nechal pokračovať. Ležiac na zemi som sa snažil prerušiť rodiacu sa akciu Petržalky. Pritom som neúmyselne trafil petržalského hráča do nohy. Priznám sa, v danej chvíli som čakal, že rozhodca hru preruší a potrestá Soboňu.
Priznajte sa, nešlo trošku aj o pokus o odplácanie?
Určite nie. Ja mám kľudné nervy. Nie som na ihrisku žiadny nervák. Nikdy sa neschyľujem k takémuto niečomu.
Čo poviete celkove k zápasu?
Začali sme akosi laxne. Prišiel rýchly gól hostí a potom sa veľmi ťažko hralo. Až po vyrovnaní naše mužstvo začalo produkovať svoju hru. V druhom polčase to už bolo iné. Vypracovali sme si kopec šancí. V petržalskej šestnástke boli aj dve čisté ruky hráčov súpera, ale rozhodca iba mlčal.
Na záver ešte jedna otázka. Ako sa v mužstve prejavila zmena trénera? Možno ju považovať za prínos?
Každá zmena prináša, samozrejme, niektoré nové veci. My sme tu ale na to, aby sme hrali. Bez ohľadu na meno trénera. Ján Svrček
