Klub mladých autorov, ktorý pri Knižnici G. F. Belopotockého v Liptovskom Mikuláši vedie
poetka Anna Ondrejková, združuje začínajúcich autorov, laureátov literárnych súťaží i záujemcov o literatúru a umenie vôbec. Stretávajú sa raz v mesiaci v rôznom počte (mnoho autorov navštevuje vysoké školy v iných mestách) a obohacujú sa slovom, pohľadom, vypočutím... Stretnutia sprevádzajú témy, ktoré im vnuknú literáti veršami či načrtnutým, často večným príbehom.
Priatelia beletrie si spolu sadli vo sviatočný Deň ústavy do čitárne knižnice. Už tretiu celodennú literárnu dielňu mala viesť poetka Mila Haugová, ktorá mala zámer hľadať Orfeu. Mila nemohla prísť, prišiel teda básnik, novinár a vydavateľ z Námestova Rudo Jurolek a básnik Ivan Laučík. Anna autorom predstavila Ruda Juroleka, pripravila miestnosť, občerstvenie a najmä tvorivé úlohy. Prvou bola pessoovská zmena identity. Portugalský spisovateľ Fernando Pessoa si vymyslel niekoľko životopisov, štýlov písania, dokonca viackrát zmenil rukopis. Dráždivá a lákavá hra na niekoho iného, v inom storočí, v inom meste, s iným povolaním, vlastnosťami... sa ujala. Niektorí si vybrali historické osobnosti, ktoré mohli obmeniť „na svoj obraz“, iní behali po súradniciach neznámych, možno nadprirodzených bytostí, komusi sa zachcelo byť oblohou, ďalšiemu vynálezcom v odbore mechaniky začiatkom 20. storočia v južných Čechách, Džingischán a starý čínsky muž priviali do Liptova dobyvačnosť i múdrosť. Mladé poetky sa zmenili na mníšku a speváčku vo Francúzsku, Portugalka žijúca v Katalánsku nedokončila školu a porodila mnoho detí... Každého fascinovala existencia niečoho iného.
Účastníci literárnej dielne „testovali“ svoju predstavivosť pri opise, slovnom alebo významovom štiepení slov cesta, madona, úzkosť, dážď, vyzliekať sa. Vlnobytie výmyslov sa valilo v pravidelnom kruhu a pokračovalo vymýšľaním modlitieb pre malé deti, lovcov mamutov, staviteľa chrámu v Remeši a tiež vlastnej modlitby. Kruh modlitieb uzavrel rozmýšľanie a po ňom sa spustila debata o sterilnosti počítačom vytvorenej literatúry, geniálnosti jednoduchých vecí, funkciách médií, najmä televízie a nekonečných jednoduchých máriách. Hľadali rituály písania, vnútorné bloky, ktoré mu bránia a napokon hľadali odpoveď na otázku, prečo číta beletriu len každý desiaty človek.
Mila Haugová prisľúbila Anne Ondrejkovej, že dielňu s liptovskomikulášskymi autormi urobí. Kedy? Istá filozofia hovorí: keď príde ten správny čas... Naďa Kubányová
