Ružomberok - Už pod novým názvom, ako Mestský futbalový klub, a. s. (platí od 1. septembra), nastúpili v piatok Ružomberčania pred televíznymi kamerami v Žiline v dohrávanom zápase 6. kola Corgoň ligy. Mužstvo, už pod taktovkou Jozefa Vukušiča, ktorý na trénerskej stoličke vystriedal Erika Bogdanovského, zmrazilo početnú rodinu tipujúcich, a zároveň veľmi milo prekvapilo svojich priaznivcov, ktorí po predchádzajúcej domácej remíze s Dubnicou (2:2), mali veru zmiešané pocity.
Spod Dubňa sa Vukušičova družina vracala s nečakaným skalpom. Ružomberok zdolal 3:0 dvojnásobného majstra, a tým sa v tabuľke vyšvihol po siedmich kolách až na „striebornú“ pozíciu.
S Jozefom Vukušičom
Pán tréner, ako by ste zhodnotli žilinské stretnutie?
Nebol to pre nás jednoduchý zápas. To sme ale vopred všetci dobre vedeli. Cestovali sme k majstrovi, ktorý práve v predchádzajúcom kole dosiahol v Púchove svoje prvé ligové víťazstvo v tejto sezóne. Možno skonštatovať, že stretnutie sa začalo podľa „papierových“ predpokladov. Žilina v úvode mala prevahu, dobre kombinovala a dostávala sa aj do šancí. V týchto fázach nás podržal brankár Mucha, čo bolo mimoriadne dôležité i pre ďalší vývoj duelu. Za druhý moment, ktorý veľmi mužstvu pomohol, považujem náš prvý gól. Po ňom si chlapci začali veriť. Domáci sa aj naďalej snažili, avšak s pribúdajúcimi minútami ich nervozita rástla. Naopak, v našich radoch bolo čoraz viac zdravého sebavedomia, ktoré ešte vzrástlo po druhom góle.
Takže z prvoligovej trénerskej premiéry máte veľmi príjemný pocit.
Samozrejme. Vo futbale je výsledok najdôležitejší. Popri zisku troch bodov, mám dobrý pocit aj z našej hry. Tým však netvrdím, že v nej ešte stále nie je i dosť nedostatkov. Bol to taký dobrý kolektívny výkon.
Pán tréner, spomenuli ste už Muchove zásluhy na krásnom výsledku. Koho ďalej by ste zo svojich zverencov vyzdvihli?
Ja nezvyknem zvlášť chváliť niektorých jednotlivcov. A obzvlášť v takomto prípade, keď celé mužstvo zabojovalo. Áno Mucha vynikal, bol to jeho zápas. Rovnako to ale platí aj o Urbanovi. Nuž, a Števko zase vynikol dvoma gólmi.
Oproti stretnutiu s Dubnicou došlo k niektorým korektúram v ružomberskej zostave. Prvý raz sa v tejto sezóne v „základe“ objavili mladíci - Zošák, Tomko a Školník. K ďalším zmenám došlo v rozostavení hráčov. Čo vás, za taký krátky čas pri mužstve, k tomu viedlo?
Ja toto mužstvo poznám, nevkročil som predsa do žiadneho neznámeho prostredia. Mám svoju predstavu o jeho hre a podľa nej som vyberal na zápas v Žiline tie najvhodnejšie typy. Aj na tréningoch sa mi ukazovalo, že práve títo hráči by najlepšie mohli stretnutie zvládnuť. Vychádzal som z toho, že musíme hrať aktívne. Keď brániť, tak už za stredovou čiarou, čiže čo najďalej od vlastnej šestnástky. Takto viac-menej vyzeral náš hlavný taktický zámer. A „chalani“ sa ho snažili aj plniť. Pre výsledok je vždy rozhodujúce, čo mužstvo odvedie na ihrisku.
Môžete nám prezradiť, aké budú vaše priority v práci s týmto „mančaftom“? Na čo sa zvlášť chcete zamerať?
Vzhľadom k tomu, že ide o mladý kolektív, roboty je tu stále dosť. S takýmto „materiálom“ treba pracovať veľmi citlivo, a tým predchádzať výkyvom vo výkonnosti. Čo sa týka herného systému, jednou z mojich zásad je flexibilita hráčov. Tak sa snažím mužstvo pripraviť, aby sa nielen pred zápasom, ale i počas neho dalo niečo v našej hre zmeniť a tým súpera prekvapiť. V zálohe chcem mať tri, štyri varianty.
Ján Svrček