Čo poviete na žilinskú „bombu“? - znela naša otázka hrdinovi medzi ružomberskými žrďami Jánovi Muchovi.
Do Žiliny sme išli s odhodlaním odohrať dobrý zápas. Že ale vyhráme 3:0, s tým určite nikto nerátal. My by sme boli bývali spokojní aj s bodom. Myslím si, že „do karát“ nám zahrala aj určitá herná kríza majstra. Dúfam, že už pod Dubňom v tejto sezóne nikto nevyhrá a v tomto smere bude mať Ružomberok primát. Ukoristiť na pôde majstra tri body, to veru nie je všedná vec.
Priznajte sa však. Nebolo vám v úvode priveľmi horúco?
Že či. Najmä pri druhej Varadinovej šanci. Tá bola naozaj obrovská. Najprv som čakal, že už Kosmeľ vystrelí. Bol ale trochu z uhla, a tak loptu posunul spoluhráčovi. Ja som sa ešte stihol v bráne posunúť. Pri mne stálo i šťastie, že Varadin nemieril niekde do rohu, ale práve do „môjho“ priestoru. Ťažko povedať, ako by sa stretnutie vyvíjalo, keby sme dostali prvý gól. Som rád, že som v tej chvíli mužstvo podržal a chlapci potom dokázali doviesť zápas do víťazného konca.
A ktorá, podľa vás, bola druhá „najčistejšia príležitosť súpera?
Zo strieľ, ktoré smerovali na bránu, išlo o Stašovu šancu v záverečnej štvrťhodine. Žilinčan pálil síce trošku z uhla, ale veľmi nebezpečne a presne. Loptu sa mi však podarilo vytlačiť nad brvno.
-svr-