Štvrtok, 5. august, 2021 | Meniny má HortenziaKrížovkyKrížovky

Malé zlomky zo života a diela niektorých učiteliek

„S úsmevom na tvári sa nám všetko podarí.“

Čítame, počúvame, že kultúra

a školstvo sú prefeminizované, preplnené ženami.

No vari je to na škodu? Veď ženy si v týchto oblastiach vždy náležite zastanú svoje miesto!

Určite mnohí poznáte nejednu ženu, ktorá si aj v tomto smere zaslúži úctu i obdiv. V malých zlomkoch

chceme verejnosti priblížiť niektoré ženy – učiteľky, ich životné osudy, vzácne myšlienky, ktoré sú aj dnes pre nás zdrojmi inšpirácie a energie a môžu byť príkladom pre budúcnosť.

Priekopníčka detského divadla

„S úsmevom na tvári sa nám všetko podarí.“

Vzácnu jubilantku, učiteľku a divadelníčku Ruženu Jariabekovú si jej žiaci, členovia divadelných súborov, milovníci divadla a pracovníci v kultúre i školstve pamätajú ako večne usmiatu ženu. Ružena Jariabeková sa narodila ako piate dieťa z jedenástich svedomitému železničnému strážnikovi v domci medzi Hybami a Kráľovou Lehotou 5. júna 1913. Spolu s bratom Ondrišom – známym hercom – im učarovalo divadlo.

Ružena sa už počas štúdií prejavovala ako recitátorka a herečka. Prvú vlastnú divadelnú réžiu si vyskúšala vo svojom prvom školskom pôsobisku v Pribyline. Na svojej „učiteľskej vandrovke“ pokračovala v rozvoji divadelníctva v L. Vlachoch, v Domaniži, Kochanovciach, v Rožňave až nakoniec zakotvila v Hybiach, kde rozvinula svoje náročnejšie divadelnícke obdobie. V slovenskom ochotníckom divadle vtedy došlo k vnútorným premenám. Divadelné súbory sa od rozprávkovosti dostávali k aktuálnym spoločenským úlohám. K novým témam bolo treba pridať aj nové javiskové prostriedky. Učiteľka a režisérka v jednej osobe už mala za sebou pozoruhodné inscenácie, v ktorých systematicky rozvíjala pohybovú a rečovú výchovu. Nebála sa experimentovať s detskými nápadmi a podnecovať v nich tvorivosť. Štylizovala predstavenia a využívala hravosť detského interpreta.

V sedemdesiatych rokoch sa dostalo jej vynikajúcemu režisérskemu umeniu všeobecného uznania. Ružena Jariabeková nerozvíjala len detský svet tvorby, nepracovala len s detským súborom Hrdlička, ale zrežírovala aj niekoľko pozoruhodných a pamätných inscenácií s dospelými ochotníkmi. Bola v porotách rôznych divadelných a recitačných súťaží. Prednášala na školeniach a seminároch. Mnoho publikovala v dobovej tlači.

V Hybiach pracovala až do odchodu do dôchodku v roku 1975. Divadlu ostala verná i na zaslúženom odpočinku. V obci Podtureň, kde žije dodnes, začala pracovať v súbore Mladý zdravotník. Išlo jej nielen o divadelnú tvorbu školopovinných detí, ale učila deti zbierať liečivé rastliny a zorganizovala i kurz prvej pomoci. Inscenácie pripravovala v liečebnom ústave v Dolnom Smokovci. So svojím úsmevom

a láskou k divadlu v rokoch 1977 – 1983 viedla detský divadelný súbor Slniečko v L. Mikuláši, kde bolo jej cieľom a zámerom v divadelnej tvorbe spojiť ľudskú tvorivosť so životnými problémami. Mala veľkú radosť, keď deti

i dospelí považovali členstvo v súboroch za užitočné, ba až prestížne. Hoci dnes už nevedie súbor, aktívne rozvíja kronikársku činnosť. Spracovala obecnú kroniku v Podturni a sústavne dopĺňa rodinné kroniky Jariabekovcov. Živo sa zaujíma o súčasné problémy učiteľov a kultúrnych pracovníkov. Pred tromi rokmi vydala knihu Moja divadelná cesta. Dnes 90–ročná bývalá učiteľka a režisérka Ružena Jariabeková predstavuje výraznú kapitolu v dejinách slovenského ochotníckeho divadla, o akú sa vedia zaslúžiť len kultivované talenty.

Priateľka múz

„Prítomnosť bez minulosti je ako rozum bez srdca.“

S profesionálnou istotou, so svojím nadaním, inteligenciou a šarmom dámy predstupovala pred svojich žiakov, poslucháčov a milovníkov divadla. Prednášala poéziu, prózu, hrala divadlo, vedela spievať, tancovať, hrať na klavíri, písať básne – jednoducho oplývala talentmi krásnych umení - Jolana Trombauerová. Ona i jej podobné ženy posúvali problém feminizácie do akurátnej, správnej roviny…

Jolana Trombauerová, rodená Kaliská sa narodila 25. februára 1918 v Piesku Valaskej. Vyštudovala Učiteľský ústav v B. Bystrici a ako učiteľka potom pôsobila na viacerých miestach – v Ratkovskom Bystrom, Lukovištiach, Námestove, Kňaží na Orave, ale aj vo Zvolene, Hriňovej, Krupinských Lazoch, Slovenskej Ľupči, až skončila v meste literárnych a divadelných tradícií - v Liptovskom Mikuláši, kde sa aj vydala. Láska k deťom a literárno-dramatickému umeniu jej dali do ruky pero. Zostavovala si scenáre k rôznym príležitostiam, so žiakmi účinkovala na rôznych podujatiach. Keď vznikol v meste v novembri 1948 Divadelný súbor Gašpara Fejérpataky-Belopotockého, nechýbala medzi nadšencami. Pôsobila v ňom ako herečka, organizátorka i režisérka až do roku 1980. Publikáciou o činnosti divadla Monológy nadviazala na tradíciu mestského divadelného kronikárstva. Popri výchove dvoch detí stihla pózovať pre akademického sochára Alfonza Gromu. Od učiteľského povolania prešla na dva roky ku knihovníckemu a odtiaľ k práci kultúrno-osvetovej pracovníčky v mikulášskom Okresnom osvetovom dome. Písala scenáre programov Živé noviny, Smiem prosiť?, Spomienkové večery – Janka Alexyho, Júliusa Kerna, Martina Rázusa a G. F. Belopotockého, pripravovala Hviezdoslavov večer a mnoho ďalších. Dramatizovala texty a režírovala ich, písala básne, drobné literárne útvary, piesne. Redigovala a sama bola i prispievateľkou do mesačníka Kultúrny prehľad mesta. Tvorila relácie do vysielania drôtového rozhlasu, zostavovala publikácie Storočnica Tatranu, Červené jarabiny, Monológy (so vzácnymi spomienkami členov Divadelného súboru G. F. Belopotockého), prispievala do mnohých novín a časopisov. Účinkovala v Zbore pre občianske záležitosti. Nemožno zabudnúť ani na Jolanu Trombauerovú ako konferenciérku na večeroch poézie a koncertoch.

Doba pokročila, technika zmodernela a priateľka múz si obľúbila amatérsky film. Spolu s bývalým riaditeľom Múzea Janka Kráľa Jozefom Kasanickým, s evanjelickým a. v. farárom Jurajom Torokom vytvorili filmový tím, z ktorého dielne vyrástli pozoruhodné dokumenty literárnej histórie, dokumenty života mesta L. Mikuláš i regiónu Liptov. Z poetickej tvorby jej vyšli zbierky Čas vďaky, Jesenné listy, Náruč ruží a Môjmu mestu.

Jej tvorivá invencia nemá obdoby. Ňou napĺňala takmer 60 rokov základné kultúrno-spoločenské aktivity v meste L. Mikuláš a natrvalo sa zapísala do kultúrnej produkcie Liptova. Jej srdce dotĺklo v čase, keď sa konal medzinárodný Folklórny festival vo Východnej v roku 2002, festivalu i účinkujúcim tanečníkom tiež venovala niekoľko básní. Zomrela 4. júla 2002 a pochovaná je na Vrbickom cintoríne v L. Mikuláši.

Korene a krídla

„Tancovať znamená žiť, znamená dávať viac krásy a radosti životu…“

Nadšená, spontánna a nezištná učiteľka - tanečníčka Vlasta Bargelová rozdávala okolo seba silu, krásu a lásku. Na také hodnoty sa nezabúda.

Vlasta Bargelová sa narodila 14. februára 1933 v Prostějove. Hoci bola českej národnosti, odišla na Slovensko a dokázala tak, že láska a krása nepozná hranice.

Spoločenský život v rodnom meste, výborní pedagógovia, ktorí vštepili študentom, že plnohodnotný život človeka je len s umením, kultúrou a celoživotným vzdelávaním. To všetko bolo v učiteľkinom srdci hlboko zakorenené a pripravené odovzdať sa v znásobenej forme mladej generáci v Liptovskom Mikuláši. Bola na seba náročná. Aj keď mala troch malých chlapcov, vyštudovala Vysokú školu muzických umení v Bratislave, aprobáciu učiteľ pohybovej výchovy. V školskom roku 1965 – 1966 otvorili v L. Mikuláši v bývalom Okresnom osvetovom dome kurz tanečnej a pohybovej výchovy. Až do roku 1968, keď ho premenovali a pričlenili do Ľudovej školy umenia ako tanečný odbor, ho viedla Vlasta Bargelová. Celých dvadsaťjeden rokov vštepovala lásku k umeniu cez tanec – pohyb, rytmiku, hudbu. Hodiny tanca sa stali pre deti tvorivými improvizáciami. Každého absolventa tanečného odboru vedela nadchnúť silou svojej osobnosti.

Život jej niekedy pripravil až tragické chvíle (syn Stanislav sa zastrelil). Nevzdala sa, ba vychovávala aj svojho vnuka. Netúžila po sláve, mala rada spravodlivosť a pocit z dobre vykonanej práce. Vedela oduševniť svojich spolupracovníkov – kolegov učiteľov, lektorov na kurzoch či seminároch, členov porôt, svojím pedagogickým taktom. Vedela povzbudiť, dať sebadôveru, ale aj upozorniť na nedostatky kvality. Bola jednou zo zakladateliek detského scénického tanca na Slovensku a v roku 1971 aj v L. Mikuláši. Hoci už na zaslúženom odpočinku, päť rokov rozvíjala tanečný odbor v Základnej umeleckej škole v Ružomberku. Viedla tanečný kolektív Radosť a mládežnícky kolektív Družba. V tanečnej výchove a tvorbe javiskových i parketových kompozíciách využívala najrozmanitejšie metódy, námety a tanečné techniky prihliadajúce hlavne na vek detí, fyzickú i zdravotnú zdatnosť. Súbory sa pravidelne zúčastňovali súťaží rôznych stupňov a vzorne reprezentovali mesto i okres L. Mikuláš. V 70. a 80. rokoch nebolo kultúrno-spoločenského podujatia, kde by neboli spríjemnili chvíle občanom mesta.

Vlasta Bargelová statočne bojovala i so zákernou chorobou, ktorej podľahla 10. januára 1993, pochovaná je v Liptovskom Mikuláši.

Krása, radosť, priateľstvo

„Kto sa obzerá k domovu, nemôže zablúdiť.“

Táto výpoveď sa vryla do pamäti učiteľke Ľudmile Štrkolcovej, ktorá ju odovzdáva od svojich 17 rokov svojim zverencom v detských folklórnych súboroch dodnes. „Keby som sa ešte raz narodila, stala by som sa znova učiteľkou a umeleckou vedúcou detského folklórneho súboru.“ Deti sú pre ňu najväčšia radosť, sú jej prítomnosťou aj budúcnosťou, sú jej život a jej veľká sila.

Ľudmila Štrkolcová, rodená Vašková, sa narodila 15. januára 1936 v Závažnej Porube. Lásku k deťom a učiteľskému povolaniu zdedila po svojom otcovi, ktorý bol v Závažnej Porube nielen evanjelickým učiteľom, ale aj osvetárom a organizátorom cirkevno–spoločenského života obce. Neľahké životné osudy poznáme z viacerých životopisov veľkých ľudí. Ľudmila ho takisto okúsila. Vyrastala bez vlastnej matky. Dcéra Zuzanka jej zakrátko po narodení zomrela. No nezlomilo ju to. Láska k deťom všetko zahojila.

Po ukončení pedagogickej školy začala od roku 1953 učiť v Trenčíne, kde založila detský folklórny súbor. Bola tiež aktívnou členkou – sólistkou folklórneho súboru Družba. V roku 1962 šla pod čepiec do svojej rodnej obce. Veniec malebných Tatier a úcta k dedovizni, nové obzretie sa k domovu jej nedovolili zaostať.

V Liptove začala učiť v Základnej deväťročnej škole v Okoličnom. Tu založila detský tanečný krúžok Poludnica. V roku 1968 prešla učiť do Liptovského Mikuláša na Základnú školu Čsl. brigády a i tu založila detský folklórny súbor Ďumbier. V roku 1972 sa na Nábreží Dr. Aurela Stodolu otvorila nová škola, kde prešla učiť i učiteľka Štrkolcová. Tu pracovala až do dôchodku. Detský folklórny súbor niekoľkokrát zmenil zriaďovateľa, ale účinkuje dodnes a jeho aktívnou umeleckou vedúcou a choreografkou je stále Ľudmila Štrkolcová. Podľa jej životnej sily bude ešte dlho dušou Ďumbiera – teta Ľudka. Sama hovorí: „V rodine Štrkolcovej sú nie tri, ale štyri deti. Tým štvrtým dieťaťom je Ďumbier. Tomuto dieťaťu (dnes už 35-ročnému) sa v našej rodine podriaďuje všetko. Voľný čas celej rodiny, časté rodinné rozhovory okolo programov, krojového vybavenia a mnohé hodiny okolo organizačných záležitostí.“ Je presvedčená, že ho majú v rodine všetci radi, veď dnes mu i osobne pomáhajú. Životaschopný amatérsky súbor si najmä dnes vyžaduje vysoký stupeň organizovanosti, materiálne predpoklady, finančnú základňu, no predovšetkým pre vec zapálených ľudí. Jej aktivita, pedagogické

i odborné znalosti a vedomosti majú nesmierne podnecujúci a tvorivý význam pre prácu súborov nielen v Liptovskom Mikuláši, ale na celom Slovensku.

Spisovateľ zanecháva po sebe svoje literárne dielo. Konštruktér svoj veľký objav, technicky dokonalý stroj. A čo umelecký vedúci? Krásu, radosť, priateľstvo. To je životné dielo Ľudmily Štrkolcovej. To sú jej nezabudnuteľné choreografie O kuričku, Jarmok, Hra o svadbu, Veľkí a malí a mnohé, mnohé iné. Ale je tu aj práca teoretičky a vynikajúce pedagogické schopnosti. Nejde len

o objavenie, pozbieranie a uchovanie folklórnych prejavov, zvykov a obyčajov starých otcov a materí, ale aj o správne prenesenie a pretvorenie piesní a hudby do dnešných dní a to cez detský svet. Svoju teoreticko-výskumnícku prácu prezentuje v zborníkoch Deti deťom, Tradičná kultúra Liptova a v ďalších bulletinoch či v rôznych článkoch v dobovej tlači.

Život Ľudmily Štrkolcovej je spojený so svedomitou, záslužnou prácou učiteľky a kultúrnej pracovníčky a dnes aj aktívnej organizátorky života tretieho veku vo svojej rodnej obci, kde opäť býva. Má nesmiernu zásluhu na rozvoji folklóru ako súčasti našej aj európskej kultúry. Jej odkaz pre nás znie: „Naučme sa pozerať na naše deti srdcom!“

Daniela Fiačanová,

Múzeum Janka Kráľa L. Mikuláš

Najčítanejšie na My Liptov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako si zabezpečiť krytie liečby a karantény v zahraničí?
  2. Poznáte horúci trend interiérového dizajnu?
  3. Podnikáte? Otvorte si účet online a ušetrite
  4. Ficov priateľ a oligarcha Miroslav Výboh zmenil kurz v biznise
  5. Ak sa včas nespamätáme, vlaky z Číny získajú Maďari a Poliaci
  6. Na čo si dávať pri investovaní do kryptomien pozor
  7. Odomknite si SME.sk na viacerých zariadeniach
  8. Slovensko v tieni tureckého polmesiaca
  9. Dominika Kavaschová: Netušila som, že mám v sebe toľko nehy
  10. Ako sa dostať z Bratislavy do Nitry, Bystrice, Popradu a Prešova
  1. Zázračné účinky Arónie na zdravie
  2. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  3. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  4. Poznáte horúci trend interiérového dizajnu?
  5. Ficov priateľ a oligarcha Miroslav Výboh zmenil kurz v biznise
  6. Dekarbonizácia má byť súčasťou moderných dodávateľských vzťahov
  7. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  8. Ako zvýšiť produktivitu vašej prevádzky?
  9. Ak sa včas nespamätáme, vlaky z Číny získajú Maďari a Poliaci
  10. Na čo si dávať pri investovaní do kryptomien pozor
  1. Dovolenka v Turecku: Skvelé hotely na leto 2021 5 779
  2. Ficov priateľ a oligarcha Miroslav Výboh zmenil kurz v biznise 5 735
  3. Ako sa dostať z Bratislavy do Nitry, Bystrice, Popradu a Prešova 4 984
  4. Dominika Kavaschová: Netušila som, že mám v sebe toľko nehy 4 653
  5. Jeden deň na Bratislavu nestačí 3 872
  6. Ak sa včas nespamätáme, vlaky z Číny získajú Maďari a Poliaci 3 819
  7. Osviežujúci skúter legendárnej talianskej značky 3 391
  8. Ako nájsť dobrý jogurt? Ak neobsahuje toto, ani ho nekupujte 3 164
  9. Na čo si dávať pri investovaní do kryptomien pozor 2 975
  10. Slovensko v tieni tureckého polmesiaca 2 636
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Replika kostola sv. Panny Márie v skanzene Pribylina.

Jubilejných 30 rokov od otvorenia Múzea liptovskej dediny si v Pribyline pripomenú kultúrnym a odborným programom. Podujatie sa uskutoční v piatok 13. a v sobotu 14. augusta.


TASR 9 h
Divadlo Gasparego pod vedením Jána Mikuša odohralo priamo v priestoroch Demänovskej jaskyne slobody scénu z čias jej objavenia.

Objaviteľa zaviedol k jaskyni miestny len 19-ročný horár.


13 h
Relácia MY Športujeme denne prináša dynamický prehľad športových aktualít, exkluzívne rozhovory a aj rady a tipy nielen pre športovcov.

Dozviete sa aj aký historický úspech dosiahli hokejisti, že Zlaté Moravce majú legionárskou posilou a legenda Nitry otvorene hovorí na adresu FC.


21 h
Developer chce stavať osempodlažný bytový dom so 77 bytmi za približne sedem miliónov eur na Bystrickej ceste, za predajňou Lidl.

Na Bystrickej ceste, za Lidlom, plánujú na jeseň začať stavať prvý osempodlažný bytový dom so 77 bytmi. Developer sa netají tým, že tam chce postupne vybudovať niekoľko stoviek bytov.


3. aug

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

K vyhliadkovej veži vedie nový náučný chodník.


TASR 3. aug

Stavebné povolenie nikto nenapadol. Susedia hovoria, že sa o ňom dozvedeli, až keď bolo právoplatné.


3. aug

Stojí na okraji lesa, hrozilo rozšírenie požiaru do lesného porastu.


3. aug

Rodina chalupárov v obci Čavoj sa už takmer rok trápi so zosunom pôdy. Najnovšie spadla ďalšia časť svahu a majitelia chaty sa boja, čo príde ďalej.


23 h

Už ste čítali?