Štvrtok, 5. august, 2021 | Meniny má HortenziaKrížovkyKrížovky

Životné osudy dvoch pozoruhodných žien z Hýb 19. storočia

Veršovníčka a spisovateľka pre deti

V druhej polovici 19. storočia sa mnohé mladé dievčatá začali pod vplyvom Matičných udalostí aktívne zapájať do spoločenského a najmä literárneho života na Slovensku. Z niektorých dievčat vyrástla časom uznávaná literárna generácia. S ich menami sa dnes stretávame na stránkach učebníc, slovníkov a encyklopédií. Mnohé ďalšie sa svojou tvorbou nezaradili na literárne výslnie, ale ich drobná a často aj veľmi rozsiahla práca v tejto oblasti taktiež výrazne pomáhala šíriť kultúru slovenského ľudu. Do tejto skupiny patrí aj Hermína Orphanidesová, veršovníčka a spisovateľka pre deti.

Hermína Orphanidesová sa narodila 22. novembra 1853 v Hybiach v rodine evanjelického učiteľa, ovoci-

nára a národno-osvetového pracovníka Ľudovíta Orphanidesa a Zuzany Amálie Kleinovej. Otec chcel dcéru vychovať čo najjednoduchšie, preto ju neposlal ďalej do škôl. Mladá Hermína sa však aktívne zapájala do kultúrneho života v Hybiach. Spolu so súrodencami a študentmi hrávala ochotnícke divadlá, účinkovala v spevokole mládeže. Svoje vedomosti si dopĺňala samoštúdiom, čítaním kníh

a časopisov z bohatej školskej a cirkevnej knižnice. Už v mladosti prejavila sklon písať verše, v roku 1887 bola v Slovenských pohľadoch uverejnená jej prvotina – báseň na národnobuditeľský motív „Nech pieseň zneje, kde právo mlčí“. Otec mal z jej publikovaných literárnych prác radosť. Súhlasil, aby sa išla zdokonaliť v nemčine na Spiš do Huncoviec. Neskôr ju poslal do rodiny Michala Miloslava Hodžu, kde sa mala naučiť slovenčinu. Ako sama spomínala, matka jej bránila v písaní a ostatní sa jej smiali, keď chcela písať a preto jej literárna práca bola len tak, „v úchytky“.

Pre nedostatok vzdelania musela bojovať s pravopisom, mluvnicou, aj so slovosledom. Nepísala podľa nového smeru štúrovcov, jej štýl bol bližší ľudu, z ktorého úst opisovala „… všetko, čo sa stalo a ako to ľud chápe“. Okrem Slovenských pohľadov uverejňovala Orphanidesová svoje verše, črty a obrázky zo života v próze na stránkach Priateľa dietok, Národných novín, Dennice, Vydrových Besiedkach, Živene a najmä Horňanského Slovenských novín. Jej práce nachádzame pod menom Cilka, C., …ka, Marína Sirotská a Milka.

Bola slobodná a žila s rodinou v Hybiach. Po predčasnej smrti bratov spolu so sestrou Milkou doopatrovala rodičov a potom aj mentálne postihnutého brata. V tej dobe pôsobila na školách v okolí ako nediplomovaná učiteľka, napríklad v roku 1900 učila v Liskovej. V tom čase pokračovala v zapisovaní liptovských zvykov, pesničiek a povestí. Po bratovej smrti sa presťahovala k príbuzným do Banskej Bystrice. Na podnet Rehora Urama Podtatranského začala pripravovať zbierku básní a veršov, ktoré chcela vydať v prospech sirotsko-vdovskej kasy liptovských učiteľov.

Hermína Orphanidesová zomrela 28. apríla 1916 v Banskej Bystrici. V skromnom nekrológu, ktorý uverejnila Živena čítame: „Odišla jedna zo vzácnych, rýdzo ideálne zmýšľajúcich Sloveniek, svojmu národu verne oddaná, najmä jeho literatúru milujúca. Tichá, skromná duša, milovaná od tých, ktorí ju zblízka znali.“

Priekopníčka ženského veku

V 19. storočí sa na Slovensku naplnila dlho pociťovaná potreba založiť celonárodný ženský spolok, ktorý by vzdelával ženy v národnom a kresťanskom duchu. Napokon šesť rokov po založení Matice slovenskej vznikol v Martine spolok Živena. Jeho prvou predsedníčkou sa stala Anna Pivková, priekopníčka ženského hnutia a osvetová pracovníčka.

Anna Pivková sa narodila 28. júna 1835 v Hybiach v rodine remeselníka – národovca Daniela Ballu a Anny rodenej Lányiovej. Základné vzdelanie získala v rodisku a vyššie na dievčenskej škole v Liptovskom Hrádku. Nemala ešte ani päť rokov, keď jej zomrela matka. Otec sa oženil druhý raz, no Anna si k nevlastnej matke nevytvorila bližší vzťah, a preto vyrastala u matkinej sestry Terézie Hoffmanovej v Liptovskom Svätom Mikuláši.

Prvé manželstvo s advokátom Koričánskym z Nemeckej Ľupče nebolo vydarené. Až keď sa vydala za advokáta Ambróza Pivku a presťahovala sa do Martina, priniesol jej život nové spoločenské a národné uplatnenie. V 60. rokoch 19. storočia bola už Pivková v slovenskej verejnosti známa ako žena s veľkým národným sebavedomím, ktorá zanietene vystupovala na spoločenských a národných podujatiach. Preto nie je prekvapením, že ju jednohlasne zvolili za prvú predsedníčku spolku slovenských žien Živena hneď pri jeho vzniku v auguste 1869 v Martine.

Vedela veľmi dobre, že medzi slovenské ženy je potrebné vniesť a zakoreniť tie snahy a túžby, ktoré hýbali Maticou slovenskou. Pracovala horlivo a obetavo. Riadila Živenu v časoch, keď panovala mienka, „že miesto ženy je len v domácnosti pri vareške, dieťati a v kostole pri modlitbe“.

Vo funkcii predsedníčky spolku pracovala viac ako dvadsať rokov. Záležalo jej na úspechu Živeny a vyvíjala nemalé úsilie o založenie slovenskej dievčenskej školy v Martine. O potrebe výchovy a vzdelávania slovenských dievčat písala na stránkach časopisu Orol (1870). Zatvorenie Matice slovenskej, následná konfiškácia zbierok a knižnice do jej života bolestne zasiahli. Napriek tomu sa snažila, aby Živena ako jeden zo slovenských spolkov, šírila národné povedomie a udržiavala matičné myšlienky prostredníctvom ženského hnutia.

Pivková sa zúčastnila aj na organizovaní augustových slávností, ktoré sa po zatvorení Matice stali stredobodom národného života na Slovensku.

V roku 1888 odišiel advokát Pivko na dôchodok a celá rodina sa presťahovala do Dolného Kubína a neskôr do Jasenovej. Anna Pivková tak opustila Martin. V tej dobe jej už v práci výrazne pomáhala Elena Maróthy-Šoltésová. Z Jasenovej sa jej už ťažko riadila práca Živeny, preto v roku 1894 odišla z funkcie predsedníčky. Najväčšou udalosťou v posledných rokoch jej pôsobenia vo funkcii sa stala výstava slovenských výšiviek v Martine v roku 1887, ktorej cieľom bolo zoznámiť širokú verejnosť s bohatstvom slovenského ľudového umenia a šikovných rúk slovenských žien.

Po manželovej smrti (1910) žila Anna Pivková striedavo v kruhu rodiny svojich detí v Bratislave a Ružomberku. Zomrela 18. februára 1921 v Bratislave, pochovaná je na cintoríne v Jasenovej. -sž-

Najčítanejšie na My Liptov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako si zabezpečiť krytie liečby a karantény v zahraničí?
  2. Poznáte horúci trend interiérového dizajnu?
  3. Podnikáte? Otvorte si účet online a ušetrite
  4. Ficov priateľ a oligarcha Miroslav Výboh zmenil kurz v biznise
  5. Ak sa včas nespamätáme, vlaky z Číny získajú Maďari a Poliaci
  6. Na čo si dávať pri investovaní do kryptomien pozor
  7. Odomknite si SME.sk na viacerých zariadeniach
  8. Slovensko v tieni tureckého polmesiaca
  9. Dominika Kavaschová: Netušila som, že mám v sebe toľko nehy
  10. Ako sa dostať z Bratislavy do Nitry, Bystrice, Popradu a Prešova
  1. Stropný zdvihák zlepší život všetkým imobilným ľuďom
  2. Zázračné účinky Arónie na zdravie
  3. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  4. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  5. Poznáte horúci trend interiérového dizajnu?
  6. Ficov priateľ a oligarcha Miroslav Výboh zmenil kurz v biznise
  7. Dekarbonizácia má byť súčasťou moderných dodávateľských vzťahov
  8. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  9. Ako zvýšiť produktivitu vašej prevádzky?
  10. Ak sa včas nespamätáme, vlaky z Číny získajú Maďari a Poliaci
  1. Ficov priateľ a oligarcha Miroslav Výboh zmenil kurz v biznise 5 944
  2. Dovolenka v Turecku: Skvelé hotely na leto 2021 5 791
  3. Ako sa dostať z Bratislavy do Nitry, Bystrice, Popradu a Prešova 5 070
  4. Dominika Kavaschová: Netušila som, že mám v sebe toľko nehy 4 947
  5. Ak sa včas nespamätáme, vlaky z Číny získajú Maďari a Poliaci 4 052
  6. Jeden deň na Bratislavu nestačí 3 570
  7. Ako nájsť dobrý jogurt? Ak neobsahuje toto, ani ho nekupujte 3 166
  8. Osviežujúci skúter legendárnej talianskej značky 3 136
  9. Na čo si dávať pri investovaní do kryptomien pozor 3 013
  10. Slovensko v tieni tureckého polmesiaca 2 773
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Ako to na olympiáde vyzeralo? Lukáš Giertl, vedúci výpravy vodných slalomárov, prezradil viac aj o výkonoch Slovákov.


2 h
Replika kostola sv. Panny Márie v skanzene Pribylina.

Jubilejných 30 rokov od otvorenia Múzea liptovskej dediny si v Pribyline pripomenú kultúrnym a odborným programom. Podujatie sa uskutoční v piatok 13. a v sobotu 14. augusta.


TASR 14 h
Divadlo Gasparego pod vedením Jána Mikuša odohralo priamo v priestoroch Demänovskej jaskyne slobody scénu z čias jej objavenia.

Objaviteľa zaviedol k jaskyni miestny len 19-ročný horár.


18 h
Developer chce stavať osempodlažný bytový dom so 77 bytmi za približne sedem miliónov eur na Bystrickej ceste, za predajňou Lidl.

Na Bystrickej ceste, za Lidlom, plánujú na jeseň začať stavať prvý osempodlažný bytový dom so 77 bytmi. Developer sa netají tým, že tam chce postupne vybudovať niekoľko stoviek bytov.


3. aug

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

K vyhliadkovej veži vedie nový náučný chodník.


TASR 3. aug

Stavebné povolenie nikto nenapadol. Susedia hovoria, že sa o ňom dozvedeli, až keď bolo právoplatné.


3. aug

Rodina chalupárov v obci Čavoj sa už takmer rok trápi so zosunom pôdy. Najnovšie spadla ďalšia časť svahu a majitelia chaty sa boja, čo príde ďalej.


4. aug

Trnavský kraj je v nových prípadoch na špici.


SITA 22 h

Už ste čítali?