Ružomberok - i Jurkemikovi ospravedlnili viacerí legionári, bola na medzištátny zápas s Kolumbiou nominovaná aj trojica Ružomberčanov - brankár Ján Mucha, Rudolf Urban a Marián Kurty. Mucha sa v New Yorku ako „dvojka„ nedostal medzi žrde (celé stretnutie odchytal Rzeszoto, Urban však na ihrisku celých deväťdesiat minút a Kurty od 67. min., keď vystriedal Vitteka. Ako je známe, Slovensko pred 16 000 divákmi remizovalo na Shea Stadium s Kolumbiou 0:0.
„Mám veľmi príjemné pocity,„ nezakrýval, po návrate spoza oceána spokojnosť Rudolf Urban. „Neprehrali sme, navyše mohli sme aj vyhrať. Pre mňa osobne, bol tento medzištátny zápas veľkou novou skúsenosťou. Nehovoriac už o tom, že proti Kolumbii v New Yorku, sa nehrá každý deň.„
Urban sa o svojej nominácii dozvedel minulú nedeľu, keď mu (ešte pred ligovým zápasom s Púchovom) zatelefonoval L. Jurkemik. „Bolo to pre mňa obrovské prekvapenie,„ tvrdí 23-ročný strednopoliar, ktorý svojho času pod Čebrať prišiel z 1. FC Košice. „Takáto správa ma veľmi potešila. V tej chvíli by ma ale ani nenapadlo, že v samotnom zápase nastúpim. A nie ešte v základe Dúfal som, že možno v závere vybehnem na pár minút.„ K svojmu vystúpeniu Rudo uviedol: „Hralo sa mi dobre. Na moje prekvapenie, obišla ma aj väčšia nervozita.„
Urban, ktorý podľa reprezentačného kormidelníka i médií patril k najlepším slovenským hráčom v známom bejzbalovom stánku New Yorku, mohol napokon (v nadstavenom čase) aj rozhodnúť o zápase. „Majo Kurty, ktorý dva razy za sebou vybojoval doslova nemožnú loptu, mi naservíroval ozajstnú „tutovku„. Sám som sa ocitol pred súperovým brankárom. Krížnou strelou som chcel loptu umiestniť k žrdi. Lenže, zle som ju trafil, a tá letela nad. Áno, mal som na kopačke víťazný gól,„ dodal futbalista, ktorý pravdepodobne v Amerike odohral zatiaľ svoj životný zápas.
„Keď ma osloví tréner mužstva do 21 rokov Mikuláš Komanický, je to bežné, ale s pozvánkou od trénera „áčka„ pána Jurkemika, som absolútne nepočítal,„ vraví kapitán slovenskej „dvadsiatky„, ktorá sa prebojovala na svetový šampionát (uskutoční sa na prelome novembra a decembra v Spojených arabských emirátoch), Marián Kurty. „Takáto výzva, bola pre mňa veľmi milým prekvapením.„
Kurty v New Yorku až do 67. min. čakal na svoju príležitosť. Obavy, že by v tomto zápase nenastúpil, si vôbec nepripúšťal: „Tréner pred zápasom nás ubezpečil, že každý dostane príležitosť. Preto som počítal, že aspoň ma polhodinku vybehnem na ihrisko. Keď sa ale „chalanom„ darilo, nebol dôvod niečo v zostave meniť. Tak som to aj bral na lavičke. Napokon do karát mi zahralo zranenie Roba Vitteka. Vtedy ma tréner Jurkemik vytiahol z lavičky.„
K Urbanovej „tutovke„ jeho klubový kolega poznamenal: „V prvom momente som si uvedomil, že sme prišli o víťazstvo. To mi v danej chvíli preblesklo hlavou. Mne je jedno, či ide o prípravný, ligový, alebo reprezentačný zápas. Vždy myslím iba na úspech, na víťazstvo. Keby Rudo presne trafil, išlo by o definitívu. Už nebol čas na to, aby sa Kolumbia spamätala.„
Na naše vyzvanie Marián trošku porovnal „jeho„ reprezentáciu do 20 rokov s Jurkemikovým „áčkom„: „Viacerí sme na takomto výjazde boli prvý raz. Preto kolektív nemohol byť zžitý. Mal som dojem, akoby sme sa my novici, svojim spôsobom hanbili tých ostatných. Alebo aj jeden druhého. Iná situácia je
v „dvadsiatke„, v ktorej sa viacerí poznáme už zhruba dva a pol roka. Tam vládne skôr akási rodiná atmosféra. Jeden druhého pozná prinajmenšom ako brata.
Zaujímal nás tiež Kurtyho názor na „obávanú“ Jurkemikovu disciplínu v reprezentácii. „V každom mužstve musí byť disciplína, bez nej to nejde,„ zdôraznil dvadsaťročný záložník MŠK SCP. „Bez ohľadu na „repre„ tím alebo klubové mužstvo. Viac k tomu nemám, čo povedať.„ Ján Svrček
