Ružomberok - mentálne si hľadá nové angažmán, mal Ružomberok na prahu novej sezóny v kádri jediného zahraničného futbalistu Čecha Jiřího Pospíšila. K nemu pred niekoľkými dňami pribudol krajan Zdeněk Valnoha. Futbalista 1. FC Brno, ktorý tohtoročnú jar strávil v druholigových Dolných Kouniciach. Okrem moravskej metropoly ešte Valnoha I. českej lige hral za Merilu Příbram a Drnovice. Skúsenému tridsiatnikovi z Moravy, ktorý s MŠK SCP podpísal ročný kontrakt, sme položili niekoľko otázok.
Najprv by sme vás požiadali
o stručný „futbalový„ životopis.
Pochádzam Opatovíc, obce, ktorá je asi dvadsať kilometrov vzdialenná od Brna, kde som v šiestich rokoch začínal s futbalom. Jednoznačne najviac mojich sezón je ale spätých s Brnom. Ako dvanásťročný som sa stal hráčom niekdajšieho KST Brno a ako sedemnásťročný prestúpil do bývalej Zbrojovky Brno. O rok neskôr prišla na rad základná vojenská služba a poldruha roka v Dukle Tábor, čiže v „béčku„ pražskej Dukly. Po vojenčine moje kroky viedli späť do Brna. Strávil som tu päť rokov. Nasledovalo polročné angažám v Příbrame, dva roky v Drnoviciach a zase návrat „domov„, do Brna.
V 1. FC sa mi skončil dvojročný kontrakt. Vzhľadom na to, že Brňania ďalej so mnou nepočítali, začal som si prostredníctvom svojho manažéra pána Kučeru hľadať bový klub. Chcel som ísť do zahraničia.
Ako to bolo s príchodom do Ružomberka?
Priznám sa, nečakal som, že skončím na Slovensku. Moje zámery však padli. Na to prišiel ružomberský interes. Po určitom teste som sa napokon s MŠK SCP dohodol na ročnej zmluve.
Prišli ste do úplne nového prostredia, alebo už aj predtým vám bolo niečo o Ružomberku známe?
Sledoval som slovenskú ligu, ale nie veľmi často. Vedel som však, že v Ružomberku hrá Jirka Pospíšil, s ktorým som pol roka hral počas svojho pôsobenia v Drnoviciach.
Zdeněk, môžete si zaspomínať na svoje najúrodnejšie, alebo najkrajšie futbalové roky?
V Brne som sa dostal do reprezentačnej „dvadsaťjednotky„ a v nej odohral tri medzištátne stretnutia. Azda najradšej si ale pripomínam sezónu, tuším 1994/1995, keď sme v Brne za trénera Petra Uličného skončili v lige na 3. mieste a hrali v Pohári UEFA. Zabudnúť nemôžem ani na drnovický bronz v českej lige v deväťdesiatom ôsmom a svoj druhý štart v Pohári UEFA. Len veľmi tesne sme vtedy stroskotali na Mníchove 1860.
Z Brna do Ružomberka prichádzate ako záložník. Možno povedať, že stred poľa bol vždy vašou „parketou„? Alebo skúsili ste aj iné posty?
Od malička som záložník. Hrával som na pravej i ľavej strane. Bolo mi to jedno. Tréneri ma skúšali i v strede tejto formácie. Lepšie sa ale cítim na jej krajoch. Sám by som sa „klasifikoval„ za skôr ofenzívneho futbalistu. Myslím si, že mojou najsilnejšou stránkou je dobrá fyzická kondícia. Vždy som dokázal veľa toho na ihrisku nabehať. Aj teraz sa na takúto záťaž cítim.
Zalovte trošku v pamäti. Koľko máte za sebou štartov v I. českej lige a aký je váš strelecký účet?
Mne to vychádza, že som v najvyššej domácej súťaži odohral okolo 230 zápasov. V nich som dosiahol 28 gólov. Čo sa týka streleckej efektivity, priznávam, mohla byť i vyššia.
Vaše ružomberské očakávanie?
Chcem na Slovensku hrať najvyššiu súťaž. Zdravo sa pobiť o miesto v základnej zostave a potom pravidelne hrávať. Ján Svrček
