Ružomberok - Od 19. do 29. júna prebiehali v Záhrebe majstrovstvá Európy v stolnom tenise telesne postihnutých športovcov. Slovenské farby v chorvátskej metropole obhajovalo desať hráčov (päť stojacich a päť vozíčkarov), ktorých koučovali traja reprezentační tréneri: Ján Lackovič z Hlohovca, Ľubomír Pinzik z Rimavskej Soboty a Ružomberčan Roman Cibulka, ktorého sme hneď po návrate, požiadali o rozhovor.
Najprv si hádam povedzme, aké hráčske zastúpenie na „Európe“ mal ŠKST TPŠ Ružomberok.
Keďže majsterka sveta Alena Kánová momentálne maróduje, ružomberský klub mal svoje želiezka iba v kategóriach stojacich hráčov. U mužov v TT 8 Jána Bezecného a Miroslava Mitaša, v TT 10 Ladislava Gáspára a medzi ženami Oľgu Barbušovú a Janu Pasternákovú v súťaži TT 8.
Jednoznačne najväčšie nádeje sa vkladali do Gáspára, ktorý už má veľmi peknú zbierku medailí z vrcholných podujatí medzi telesne postihnutými hráčmi. Ako sa tomuto 33-ročnému stolnému tenistovi, ktorí doma štartuje v Extralige za Dynamo Nová Stráž, darilo v Záhrebe?
Po minuloročných, viacerých protestoch na majstrovstvách sveta v Taiwane, došlo k radikálnemu a výrazne tvrdšiemu prehodnoteniu zaradení do jednotlivých kategórií. Gáspár takto „padol“ z TT 8 až do najľahšej z hľadiska telesného postihnutia, čiže do desiatky. Myslím si, že Laco takýto krok predovšetkým psychicky nezvládol. Už pred vstupom do kvalitnejšej konkurencie, nebol v minulosti istý a sebavedomý Gáspár. Žiaľ, nová skutočnosť, negatívne ovplyvnila a jeho herný prejav. Napokon Laco sa prvý raz z takéhoto „podniku“ vracal bez medaily. V súťaži jednotlivcov sa dva razy dostal medzi posledných šestnásť - v TT 10 a v open kategórii. Po takomto učinkovaní bol veľmi sklamaný.
Ako sa darilo ostatným Ružomberčanom v súťažiach jednotlivcov?
Bezecný, Mitaš a obe ženy Pasternáková a Barbušová svoje učinkovanie ukončili v skupine. Tam sme však nemali ani žiadne veľké oči. Ich prvoradou úlohou bolo pomôcť vytypovaným reprezentantom sa kvalifikovať na budúcoročnú paralympiádu v Aténach.
A ako si počínali v súťažiach družstiev?
Gáspár spolu s Cseteyom z Integry Bratislava v súťaži TT 9 - 10 podľahli v semifinále Francúzom 1:3. Hoci ich súper bol na majstrovstvách nasadený ako „jednotka“, veľa nechýbalo, aby skončil na raketách slovenských reprezentantov. Po dvojhrách bol stav 1:1, potom však prišla nešťastná štvorhra. Slovenský pár viedol 2:1 a 4:0 v poslednom sete... Vo finále Francúzi prehrali so Švédmi. Rovnako „zemiakovú” medailu si v TT 8 vybojovali Barbušová s Pasternákovou. V tomto prípade naše reprezentantky milo prekvapili, nečakalo sa, že pôjdu až tak ďaleko.
Obráťme trošku list. Mohla sa slovenská výprava v Chorvátsku pochváliť aj nejakými medailami?
V TT 2 bolo dokonca historické slovenské finále, v ktorom sa stretli dvaja Pezinčania. V ňom Riapoš zdolal Revúckeho. Ďalej na Slovensko putovalo striebro a dve bronzové medaily.
Ako bol samotný šampionát pripravený a zabezpečený?
Organizácia bola perfektná. Všetci účastníci boli ubytovaní v krásnom hotelovom komlexe, z ktorého do veľkej centrálnej športovej haly bolo na skok. Pochvaľovali si to predovšetkým vozíčkari. Len mimochodom, na šampionáte štartovalo 285 hráčov z 34 krajín.
Je známe, že kvôli zdravotným problémom v Záhrebe chýbala vaša zverenkyňa paralympijská víťazska, úradujúca majsterka sveta a naposledy na „Európe“ vo Frankfurte nad Mohanom druhá Alena Kánová. Ako ste vnímali Aleninu absenciu?
Pre celú vozíčkarskú zložku našej výpravy išlo o citeľnú stratu. Až na poslednú chvíľu
padlo definitívne rozhodnutie, že Kánová na majstrovstvá Európy nepocestuje. Myslím si, že by sa stala viacnásobnou medailistkou. Napríklad z jej kategórie TT 3 skončila Francúzka Mirageová vo vozíčkarskej open súťaži druhá. A Kánová ju pravidelne bije. Veľkú šancu na zisk titulu, okrem svojej „tétetrojky“ by Kánová mala aj v družstvách s Máriou Pilarovou.
Ján Svrček
