Liptovská Štiavnica - „Pochádzam z Ludrovej. Vo svojej rodnej obci som aj od malička hrával futbal. Po prisťahovaní do Liptovskej Štiavnice pred siedmimi rokmi, prišiel i hráčsky prestup.“ Takto stručne sa nám predstavil tridsaťročný tajomník TJ Družstevník Liptovská Štiavnica Peter Kmeť, ktorý medzičasom zavesil kopačky na povestný klinec. Dôvod nášho stretnutia bol jasný, a to historický úspech futbalu v tamojšej obci. Liptovská Štiavnica, ktorá ešte v ročníku 1999/2000 patrila do najnižšej súťaže, do „trojky“, sa v rozpätí štyroch sezón vyšvihla do I. triedy.
Vráťme sa však trošku k futbalovej biede v Liptovskej Štiavnici a k zlomu, keď sa tamojšia „kožená” vydala na cestu progresu. Ako to vlastne bolo?
Pred štyrmi rokmi sa futbalovej iniciatívy ujala mladá partia ľudí, s cieľom radikálne zmeniť dovtedajší stav. Boli v nej súčasný predseda TJ Oto Ondrejka, starosta obce Dušan Lauko, ďalej Mário Mišurda, Štefan Ondrejka, Pavol Hlaváč a ja. Na začiatku sme sa vrhli do nevyhnutného vylepšenia futbalového stánku. Veď hracia plocha nemala ani základné sociálne zariadenia. Nehovoriac už o tom, že cez trávnik, akurát raz do mesiaca, prešiel s kosačkou družstevný traktor. Celkove to boli podmienky, v ktorých sa nedal robiť seriózny šport. Okrem mužov sme upriamili pozornosť i na mládež - na žiakov a potom aj na dorastencov. Ďalej si nový výbor vytýčil jednoznačný cieľ, a to postup prvého mužstva do „dvojky“. Hneď v nasledujúcej sezóne ho aj Liptovská Štiavnica splnila, keď poskočila o stupienok vyššie s kúskom šťastia.
Čo tento postup znamenal pre štiavnický futbal?
Predovšetkým sme sa museli poobzerať po nejakých posilách. Bolo nám jasné, že nemôžeme stavať iba na vlastných futbalistoch. Hráčsky potenciál pre II. triedu tu nebol.
Ako vyzerali tri sezóny Družstevníka v „dvojke“?
V roli nováčika sme si nepočínali zle. Postupový entuziazmus chlapcom priniesol veľmi pekné 5. miesto. Hneď na to sme sa však triasli o II. triedu. Nuž a potom prišiel postup.
Pán tajomník, v čom tkvie tajomstvo takéhoto výrazného obratu?
V minulej sezóne tréningová morálka išla až nenormálne dole vodou. Niektorí hráči si zrazu mysleli, že i bez tréningov všetko pôjde. Až postupné dopĺňanie kádra prinieslo pozitívny obrat. Podarilo sa nám získať skúsených futbalistov Vladimíra Huťku, Rastislava Karlíka a Jána Moravu a z mladšej zmeny Mareka Šefranka a Petra Masla. Títo oživili celkovú atmosféru v mužstve a strhli na svoju stranu aj „kmeňových“ hráčov. Tu bol základ nášho nového smerovania.
Po jesennej časti bola na čele II. triedy vzácna vyrovnanosť. Štyri celky (Valaská Dubová, Liptovská Štiavnica, Partizánska Ľupča a Pribylina) mali na svojom konte zhodne po 28 bodov. Na jar ale bolo všetko iné, a tak TJ Družstevík prišiel do „cieľa“ so štrnásťbodovým náskokom pred Partizánskou Ľupčou a Valaskou Dubovou. Čo rozhodlo o vašom primáte?
My sme sa ešte pred začiatkom súťaže, netajili plánmi, pobiť sa aj o najvyššie priečky. Lenže až v zime v našich mysliach skrsla myšlienka, že by sa Liptovská Štiavnica mohla pokúsiť aj o historický futbalový úspech. Mali sme hráčsky káder na postup, bolo však na chlapcoch, ako svoju kolektívnu silu zužitkujú. Keď mužstvo prevzal Anton Urban, jednoznačne stúpla tréningová morálka. „Chalani“ na jar išli od víťazstva k víťazstvu. Na druhej strane naši prenasledovatelia strácali dych. Vtedy sme si chlapsky povedali, že už postup nepustíme zo svojich rúk. Jar bola naozaj vynikajúca. Jedna prehra v Liptovských Revúcach a remíza v Demänovej, okrem toho všetko víťazstvá.
Čo, v uplynulej sezóne, považujete za vaše najsilnejšie stránky?
V prvom rade musím sa dotknúť príchodu Vladimíra Huťku. Pre celý „mančaft“ bol značným prínosom. Skúsennosti, ktoré nabral v Ružomberku, u nás skvelým spôsobom zúročil. Vďaka svojmu futbalovému rozumu, rozhadzoval chlapcom lopty a „posielal“ ich do šancí. Predovšetkým nášho zakončovateľa Eugena Grebáča, ktorý sa s 35 gólmi stal najlepším strelcom súťaže. Spolupráca týchto dvoch hráčov bola asi najväčším tromfom Liptovskej Štiavnice.
Postup je zároveň výzvou i záväzkom. Čo mienite urobiť s kádrom? Zostane všetko postarom?
Prioritou je vyriešenie brankárskeho postu. Tu nás topánka najviac tlačí. Ďalej máme vytypovaného Martina Friča zo Sliačov, Michala Čaču z Ružomberka a Michala Šidu z Liptovskej Štiavničky.
Vieme, že Anton Urban pri mužstve, aj napriek postupu skončil a v príprave na „jednotku“ chlapci zarezávajú pod vedením Jána Čaču. Prečo?
Pán Urban sa sám z osobných dôvodov vzdal svojej funkcie. Preto došlo k angažovaniu nového trénera.
Po akom rezultáte v I. triede, takto rok bude štiavnický futbalový tábor spokojný?
Keď v najvyššej liptovskej súťaži mužstvo nebude mať na krku záchranárske práce. Dovolím si povedať, že máme taký káder, ktorý stále môže byť v tabuľke v prvej päťke.
Kto najviac pomáha štiavnickému futbalu?
Predovšetkým musím poďakovať obci a starostovi Dušanovi Laukovi. Obecné zastupiteľstvo zo svojho rozpočtu vyčleňuje pre futbal nemalú čiastku. Ďalej sú to drobní podnikatelia. A nielen domáci, ale vďaka našej akltivite i mimo obce.
Liptovská Štiavnica sa pýši aj tréningovým umelým osvetlením. Ako to vlastne je?
Keď sme sa pustili do celkovej rekonštrukcie ihriska, bolo treba kadečo vylepšiť. O sociálnych zariadeniach už bola reč. Zrenovovala sa však aj trávnatá plocha a vybudoval pre ňu zavlažovací systém. Umelé osvetlenie vychádza hlavne v ústrety hráčom, ktorí sú prakticky celý deň v robote. Vďaka nemu môžeme v lete trénovať aj o ôsmej či o pol deviatej večer. V zime, keď je vyhovujúci terén, sú tréningy spravidla o osemnástej hodine. Neviem si predstaviť, že by sa v takom januári alebo februári mali hráči stretávať za denného svetla.
Na záver, ešte jedna otázka. Ovplyvnila futbalová konjunktúra aj tamojšiu populáciu?
Po postupe do II. triedy výrazne v obci vzrástol záujem o futbal. Myslím si, že svoje urobila aj modernizácia tamojšieho ihriska. Keďže chlapci výborne odštartovali a stále boli na špici tabuľky, divácky záujem nemal v minulosti obdoby. Na domáce stretnutia nechodili iba Štiavničania, ale i ľudia „zvonku“, z Ludrovej a Liptovskej Štiavničky. Doma sme zaregistrovali neraz návštevnosť na úrovni 300 divákov. Nuž, a von, išiel s chlapcami plný autobus.
Ján Svrček