Liptovský Mikuláš - undo„ Zuzaniak a Jozef Jasič, štyria vodáci, si pred tromi rokmi spolu sadli a vymysleli Raftáriu. Chceli ľuďom, ktorí sledujú vodácke preteky z brehu, priblížiť vodu. Vhodným objektom sa stali umelé vodné kanály Orava a Váh v Areáli vodného slalomu Ondreja Cibáka v Liptovskom Mikuláši. Zapojiť by sa mohol každý, kto by sa zaregistroval a vytvoril by štvor až šesťčlennú posádku. Hudba, stánky s občerstvením, slnko, voda... raftária a zábava sa chytili za ruky.
Venované Bzučovi
Roman Štrba sa však v apríli 2001 vážne zranil a na raftárii sa nemohol zúčastniť ani ako divák. Bzučo, ako ho vodáci aj kamaráti volajú, potreboval rozsiahlu liečbu, a tak vznikla ďalšia myšlienka. Venovať časť výťažku z podujatia na Romanov účet, ktorý mu medzitým kamaráti založili. Bzučo sa doposiaľ podrobuje rôznym liečbam a rehabilitáciam. A raftária – čoraz masovejšia akcia – sa stala tradíciou, získala cveng od Bratislavy až po Košice a vedia o nej dokonca aj účastníci z Poľska.
O zábave – pre zábavu
Ako nám povedal tohtoročný riaditeľ pretekov Jozef Jasič, do minulého pondelka bolo prihlásených len okolo dvadsať posádok.
V sobotu 28. júna už štartovalo spolu 48 posádok, z ktorých bolo len päť profesionálnych s dvoma a viacerými vodákmi v rafte. Najmladšou tohtoročnou účastníčkou bola 8-ročná Kika Fidesová z posádky Diamantových chobotníc.
Posádky pretekali na kanáli Váh. Voda bola dravá, hoci jej hladina bola nižšia. V prvom kole, nazvanom Fun slalom, rafteri prekonávali prvú bránku „povodku„ a druhú „protiprúdku„. Potom sa raftom prisunuli k brehu, jeden z posádky vyskočil a vhupol do seba poldecák teplej borovičky. Ako sa blížili pod nový most, pádlom museli udrieť do zavesenej umelohmotnej fľaše. Nasledovala ďalšia „protiprúdka“ a po nej „erka“, bránka, ktorú museli prejsť po prúde zadom.
Čo dobrého vykvasilo
Po prvom kole boli na druhom mieste chlapci – profesionálni kajakári do štrnásť a šestnásť rokov – nazvaní Kvasnice. Jeden člen posádky, Ľubomír Zelenay - zaujal neidentifikovateľným prezlečením. Tvár si obviazal obväzom, na oči si založil lenonky s modrými sklami a na hlavu nasadil prilbu. Oblečený bol vo vodáckom. V posádke mal meno „Skvasený Utopenec„. Vedúci tímu Matej Skubík sa zahral na menežéra partie. Opýtali sme sa ho, prečo sa posádka volá Kvasnice. Prezradil, že podľa istého dievčaťa... Ďalší z posádky, ktorá na raftáriu chodí od začiatku, Juro Ontko skonštatoval: „Hory sú dobré, dievčatá sú dobré, ale voda je najlepšia.„
Neštekali – plávali
Nerozlučnou súčasťou raftárie boli psy. V názvoch posádok, Krvavé psy a Železní psi, na brehu i vo vode. Účastníkom ani návštevníkom neprekážali. Väčšie, menšie, čierne, strakaté, bez náhubku a vodidla. Čakali sme len na to, či nevytvoria samostatnú posádku...
Pomaly k záveru
V druhom kole, Rapid, bol zjazd na rýchlosť, jedinou úlohou bolo v druhej vani sa otočiť okolo skaly. Na celom úseku pretekov boli tri rozhodcovské stanovištia. Výsleková tabuľa fungovala na fotobunku a časy k jednotlivým posádkam boli na nej znázornené hneď po absolvovaní trasy.
Novinkou raftárie bolo finále o cenu riaditeľa pretekov, kde naraz štartovali víťazi amatérov, Quasimodo z Košíc (vedúci Martin Miháli) a profesionáli Havana Team z L. Mikuláša (vedúci Lukáš Mráz). Prekvapujúco boli víťazmi zlatého duelu Košičania, ktorí cenu – desať poukážok na zlatý mok – darovali Havana Teamu.
Zábavu v štýle Slávikov na ulici robili Magistri spod Pienin, ktorí robia v letnej sezóne pltníkov na Dunajci. V kanáli Orava skončila nejedná neokúpaná deva. Raftovalo sa dlho do večera. -nak-
