Liptovský Mikuláš - aratón pozdĺž Liptovskej Mary. Jeho trať totiž viedla aj cez Ondrašovú,„ skonštatoval pri nedeľňajšom jubileu cezpoľného behu Ondrašovská horička jeden z jeho zakladateľov Jaroslav Čerstvík, ktorý rok čo rok má pod drobnohľadom predovšetkým pripravenosť tratí.
„V tom čase masové behy sa stali akousi módou. Na mnohých miestach Slovenska sa spontánne rodili nové podujatia. V Ondrašovej bol hlavným ťahúňom športu pán Trnovský. Asi dva roky ma „lámal„, ako aktívneho atléta, aby sme niečo podobné skúsili. Až sa mu to podarilo. V priestore súčasného štartu a cieľa pred hotelom Pyramída, bolo v tom čase len veľké stavenisko. Takže v prvých ročníkoch všetko prebiehalo na lúke za lavičkou a okolo horičky. Som rád, že hoci v Pyramíde sa za ten čas vystriedali viacerí majitelia, všetci sa vždy k nášmu podujatiu zachovali veľmi ústretovo.„
„Otec„ Ondrašovskej horičky, dnes už 76 - ročný Milan Trnovský, stále však veľký zanietenec a riaditeľ pretekov si na začiatky v osemdesiatom štvrtom v nedeľu zaspomínal takto: „Ako muzikant som sa na ceste s husľami v rukách snažil obveseliť bežiacich maratóncov. Medzi nimi v tom čase boli aj dvaja Ondrašovci - Jaro Čerstvík a už nebohý Milan Kriška. Vtedy som si povedal, prečo by aj Ondrašová raz do roka nemohla patriť bežcom. Na premiérovom ročníku sme narátali síce iba 35 bežcov, ale základ peknej tradície v krásnom prostredí bol položený. Postupne záujem o náš beh narastal. Raz sme sa dokonca vyšplhali až na 280 účastníkov.„ Jedným dychom nestor „horičky„ dodal: „Určite v tejto peknej tradícii budeme aj pokračovať. Je cenné, že dnes už organizácia pretekov neleží len na dvoch, či troch hlavách. Máme Bežecký klub ŠK Kriváň Liptovská Ondrašová, takže je na koho sa obrátiť.„
Keď sme nazreli do prvej výsledkovej listiny Ondrašovskej horičky, medzi víťazmi (a to v kategórii nad 40 rokov) sme našli aj Cyrila Hrnčiara, ktorý je už roky neoddeliteľnou súčasťou tamojšieho organizátorského súkolia. „Tieto preteky neraz prekvapil dážď,„ poznamenal tento dnes už zrelý sedemdesiatnik. „Pamätám si, že pri ich vzniku obloha bola zamračená, ale podujatie nepokropila. Trať bola trošku iná, ako v súčasnosti, ale veľmi dobrá. Rád som si sem chodil zabehnúť. Keďže na mieste súčasnej Pyramídy bolo všetko rozkopané, mnohé veci bolo nutné si zabezpečiť svojpomocne. Napríklad z jedného domu dotiahnúť na štart elektrinu.„ -svr-
