Ružomberok - várajú dvojičku so staršími, boli nováčikmi najvyššej republikovej súťaže v tejto vekovej kategórii. Vôbec sa však tak nechovali. Zverenci trénera Štefana Mojského získali bronzové medaily, keď v nadstavbovej časti „vykopali„ 25 bodov (8 víťazstiev, 1 remíza, 5 prehier). Prvá Žilina mala na svojom konte 29 bodov, druhá Nitra o dva menej.
„Pred rokom sa v mladšom doraste tvorilo úplne nové družstvo, pretože z predchádzajúcej sezóny zostali len štyria hráči,„ vracia sa späť Š. Mojský. „V tom čase len mojím snom bol postup z východnej skupiny do finálovej osmičky. Napokon sa to potvrdilo. Postupne totiž rástla výkonnosť družstva i jednotlivcov. Tak rapídne, že som to ani nepredpokladal.„
Ružomberskí mladší dorastenci do finálovej skupiny postúpili zo štvrtého miesta na „východe„. To znamenalo, že chlapci vstupovali do jari bez bodovej bonifikácie. (Tá za prvé miesto bola tri, za druhé dva a za tretie jeden bod.) „Súperov zo západnej skupiny sme poznali vlastne iba z počutia,„ zdôrazňuje ružomberský tréner. „Akurát s Trnavou sme sa v zime stretli na halovom turnaji. Keďže sme dobre proti nej zahrali, nemal som väčšie obavy, či dokážeme konkurovať aj „západniarom„, súperom zo zvučných klubov.„
Po dvoch jarných kolách však MŠK SCP nemal na svojom konte ani bod. Žreb „poslal„ družstvo na prvé zápasy von. Z Prešova sa chlapci vrátili s prehrou 2:3 a z Nitry 1:2. „Vyzeralo to, akoby sme sa nevedeli rozbehnúť,„ začína odvíjať svoj pohľad na nadstavbový diel Š. Mojský. „Dodnes ma škrie prehra v Nitre. V tomto zápase sme totiž mali jednoznačne navrch. Boli sme výrazne lepší, a však chlapci pozahadzovali až neuveriteľný počet šancí. Navyše pod víťazstvo domácich sa podpísal aj rozhodca. Potom ale prišla šnúra piatich víťazstiev za sebou. Tieto úspechy priniesli tiež oživenie atmosféry v kabíne. V týchto kolách naše družstvo naskočilo do takého rytmu, ktorý zodpovedal jeho reálnej sile. O následné „pribrzdenie„ sa v dohrávanom stretnutí postaral Slovan, s ktorým sme sa doma rozišli iba s bezgólovou remízou. Boli to zbytočne stratené dva body. V ďalších dvoch kolách si chlapci pripísali ďalšie dve prehry - doma 0:3 s Nitrou, ktorá nás v tomto stretnutí doslova vyučovala a v Dubnici 2:3, hoci zápas sme jasne mali vo svojich rukách. Po úžasnom víťazstve nad dovtedy vedúcou Duklou Banská Bystrica 4:0, opäť ožila naša medailová nádej. Vzrástlo sebavedomie chlapcov, ktorí si zase začali veriť. Po víťazstve nad Trnavou 7:2, sme dokonca začali pokukovať aj po titule.„
Tréner Mojský na prahu predchádzajúcej sezóny by lesk bronzových medailí bral všetkými desiatimi. Teraz už mieni trošku inak: „Keď sa premietnem celú jar, tretiu priečku nepovažujem za obrovský, ale „len„ pekný úspech. Stačilo nám „nespackať„ dva zápasy a mohli sme byť majstri. Chcelo to však aj určitú dávku šťastia. Dosiahnuté umiestnenie je však odrazom reality a sily tohto tímu. Som rád, že ako nováčik, sme nechali za sebou viaceré kluby s dlhoročnou úspešnou tradíciou v mládežníckom futbale.„
V jesennej časti sa ružomberský mladší dorast pýšil dobrou obranou. V silnejšej spoločnosti už to nebola taká doména družstva. Svedčí o tom aj pomerne dosť - osemnásť inkasovaných gólov. „Z prvej trojky v tomto smere máme najhoršiu bilanciu,„ pritakáva Š. Mojský. „Aj keď všetci pod nami dostali ďaleko viac gólov. Našou údernou silou sa v nadstavbovej časti stala stredová a útočná formácia. Dôkazom je tieť 26 strelených gólov i najviac, a to osem víťazstiev.„
Z jednotlivcov ružomberský tréner vypichol jedno meno Pavol Pilar.
„V jeseni hral len málo, tam sa len začal „chytať„. Na jarou však bol veľkou postavou. Bol autorom dvanástich gólov. Zisk bronzových medailí je však dielom celého kolektívu, svedomitej práce všetkých chlapcov.„
Na 9. júla je naplánovaný začiatok prípraby mladších dorastencov MŠK SCP na nový súťažný ročník. Ak sa nič nepredvídané nestane, tak opäť pod trénerstvom Š. Mojského. Z lanského kádra by mu malo zostať deväť chlapcov.
Ján Svrček
