Liptovský Mikuláš - ej časti súťaže na svojom konte iba päť bodov a v tabuľke im patrilo beznádejne posledné miesto. V domácich zápasoch dokázali iba 2-krát remizovať s Tomašovcami a Podbrezovou B a plný bodový zisk získali v Selciach. Práve táto výhra sa ukázala ako veľmi dôležitá. Avšak na jar futbalisti L. Mikuláša zabrali a dokázali takmer nemožné. Už po stredajšom zápase (11. 6.) s Bytčou, nad ktorou zvíťazili v pomere 2:1, sú zachránení a tretia liga zostáva naďalej v L. Mikuláši. O tomto husárskom kúsku sme sa porozprávali s členom správnej rady FK Milanom Mikušiakom.
Ako spomínate v súčasnosti na tú mizériu po jesennej časti?
Bolo to naozaj ťažké. Museli sme využiť jedinú možnosť, ktorou bolo poriadne posilnenie kádra, čo sme aj urobili a to sa ukázalo ako rozhodujúci moment. Do mužstva prišli Žihľavník, Mrva, Pitoňák, brankár Šupej, Blaščík, Moric a Urban. Prakticky išlo o hráčov, ktorí nastupovali vo väčšine zápasov v základnej zostave. Niektorí z nich pre väčšiu vzdialenosť od svojho bydliska nemohli skĺbiť pracovné povinnosti s tréningami, museli sa venovať len povinnostiam v klube, čo pre nás automaticky zvýšilo finančné zaťaženie. Ale, že to bola správna cesta, to ukázal čas a výsledky mužstva v jarnej časti sezóny.
Približne v tom období sa uskutočnila aj transformácia klubu?
Vedel som, že musíme posilniť aj funkcionárske posty. Z tohto dôvodu sme realizovali aj transformáciu TJ na futbalový klub. Nová štruktúra klubu ešte nie je v súčasnosti dokonalá a viac vecí musíme doladiť. Chce to čas. Vtedy však bola zmena nevyhnutná. Nenaplnilo to zatiaľ moje očakávania v plnom rozsahu, ale je to iba začiatok, od ktorého treba pokračovať a veci prispôsobovať aktuálnym potrebám klubu. V praxi to znamená, že ani nová prijatá štruktúra klubu nemusí byť dogma a môže sa v záujme veci meniť alebo dopĺňať.
Ale ani po posilnení kádra ste nezačali dobre...
Jarnú časť sme začali naozaj zle. Turčianskym Tepliciam sme doma podľahli 3:1 a Žiline B 5:1. Vyzeralo to katastrofálne a ľudia už nad nami lámali palicu. Ja som to však ani po týchto prehrách nevidel beznádejne, veril som, že súťaž pre nás sa ešte dá zachrániť a toho som sa držal. Vedel som, že poslednou možnosťou je zmena trénera. V prípade celkového neúspechu záchrany by to mohli niektorí kritici zneužiť, ale aj napriek tomu som presadzoval stanovisko, že je to posledná možnosť niečo urobiť. Tréner Pleva u nás odviedol veľa záslužnej práce, absolvoval s hráčmi kvalitnú zimnú prípravu, ale, podľa môjho názoru, komunikácia medzi trénerom, správnou radou, výkonným výborom a kľúčovými hráčmi nebola na takej úrovni, akú si vyžadovala vážnosť situácie.
Mali ste už vtedy vytipovaného nového trénera?
Aj tu sa objavil problém. Pri výbere trénerov sa nám začali opäť objavovať „ošúchané“ mená. Vtedy som si uvedomil, že riešenie musíme hľadať mimo regiónu a napadol ma Poprad, ktorý sa už zmietal vo finančných ťažkostiach. Nakoniec sme sa dohodli s pomerne mladým trénerom Pavlom Kubičkom, ktorý donedávna ešte aktívne hrával za treťoligový Svit a naposledy trénoval Poprad. Ako asistenta si vybral Milana Mikoláška, pôsobiaceho tiež v Poprade, ktorý pred niekoľkými rokmi pôsobil ako brankár v L. Mikuláši.
Zmenila sa po tejto výmene komunikácia tréner - hráči - funkcionári?
Áno, obaja tréneri vniesli do mužstva bojovnú náladu a taktiež pohodu. Zlepšila sa komunikácia na „trase„ tréner, hráči, funkcionári.
V mužstve už nepanovala nervozita. Ako príklad uvediem M. Kanderu. Ten mal problémy s vystupovaním na ihrisku a často sme ho za to kritizovali. Po príchode nových trénerov sa jeho vystupovanie i hra zlepšila a v súčasnosti môže byť vzorom pre ostatných. Neberiem to ako bernú mincu, ale táto zmena bola aj pre mňa príjemným prekvapením. Čo sa týka bezprostrednej komunikácie nových trénerov s nami, funkcionármi, myslím si, že bola bezproblémová a hlavne nekonfrontačná. Podstatné je mať aj kúsok športového šťastia, a myslím si, že tréner Pleva ho s týmto mužstvom nemal. Treba dodať, že svoju nenahraditeľnú úlohu pri záchrane zohral celý okruh funkcionárov, ktorí boli do záchrany zainteresovaní. Boli sme dobrý tím.
Kedy sa mužstvo počas jari chytilo?
Po zápase so Žiarom nad Hronom. S lídrom súťaže sme doma remizovali 1:1. Potom prišla naša séria zápasov bez prehry. Mužstvo chytilo druhý dych a funkcionári tretí. Vtedy sa začalo ukazovať, že záchrana je reálna. Ja som tomu od začiatku veril a dobre, že som nezapochyboval. Tak, ako som sľúbil na poslednej konferencii FK, zobral som hlavné bremeno záchrany na svoje plecia. Avšak treba povedať, že bez podpory ostatných kolegov - funkcionárov, by to bolo nesplniteľné. Podarilo sa to. Som šťastný.
V konečnom hodnotení sa ukázalo, že v najväčšej miere ste sa podieľali na záchrane mužstva v III. lige. Neuvažujete o tom „obnoviť„ opäť funkciu prezidenta klubu?
Či už v prezidentskom alebo inom funkcionárskom poste som chcel súťaž pre L. Mikuláš zachrániť. Pri tom sa potvrdilo, že vážnejšie pôsobenie v klube musí mať konkrétna osoba „podbité“ funkciou. O návrate na prezidentský post som zatiaľ ešte neuvažoval. Koniec koncov ani v novej štruktúre táto funkcia už nefiguruje, i keď, možno by sa dala obnoviť. Posledné mesiace sa
v mojom živote točili iba okolo liptovskomikulášskeho futbalu. Pre-
cestoval som stovky kilometrov a venoval som tomu veľa drahocenného času. Všetko to bolo na úkor mojej rodiny a môjho osobného voľna. Práca vo firme, potom iba futbal a záchrana. Teraz cítim uvoľnenie a pohodu. Mário Kaprálik
