Ružomberok - echom basketbalovej Ruže stala známym pojmom i ďaleko za hranicami republiky, uplynulý piatok patrila hokejovým osobnostiam. Stretnutie s majstrami sveta, takýto názov trónil v záhlaví akcie, ktorú zorganizoval Mestský hokejový klub Ružomberok, spolu s Centrom voľného času Elán pod záštitou tamojšieho primátora Juraja Čecha. Jej hlavnými aktérmi síce neboli len svetoví šampióni, ale v každom prípade výnimočné persóny, ktoré práve na ľade alebo v jeho bezprostrednej blízkosti, vyorali výraznú brázdu.
Koniareň do posledného miestečka zaplnili ružomberské „detváky“. Za ich veľkého aplauzu postupne miesta na palubovke zaujali: mikulášski odchovanci - Martin Cibák, hokejista Tampy Bay, Marek Uram, majster sveta z 2002 v Götteborgu, v súčasnosti hráč HC Zlín, Zvolenčan Peter Klepáč a bývalý hráč Liptovského Mikuláša, Košíc a Spišskej Novej Vsi (svojho času pôsobiaci i v USA) Jaroslav Spodniak, ktorý bol zároveň iniciátorom celej akcie, ďalej hokejová legenda a ešte za „federálu“ svetový šampión Igor Liba, známy reprezentačný a klubový kormidelník Július Šupler a držitelia lanského zlata vo Švédsku a tohtoročného bronzu, ktorí mnohí prirovnali k lesku najjagavejšieho kovu - útočník Los Angeles King Žigmund Pálfy a Rastislav Staňa, v uplynulej sezóne brankár Portland Pirates.
„Mladí veľmi potrebujú vzory. Preto sa zrodila aj táto akciu, ktorú vymyslel Jaro Spodniak a potom ju tím obetavých ľudí aj zorganizoval,“ povedal, na úvod verejnej besedy a dlhotrvajúcej autogramiády s veľkými majstrami puku, J. Čech. Hostí spovedal nielen moderátor programu Jozef Ivančík zo Spišskej Novej Vsi, ale i mladé publikum. Podľa predpokladov, v najväčšej paľbe otázok bol populárny Žigo. „Na majstrovstvách sveta som síce slávil svoje tridsiate prvé narodeniny, avšak ozajstná oslava prišla na rad až po návrate domov s medailou. Tam na to nebol priestor, lebo pred nami boli ďalšie zápasy,“ uviedol najproduktívnejší hráč fínskeho šampionátu vo svojej reakcii na prvú otázku. Ž. Pálfy prezradil, že v NHL má za sebou viac sezón a stále mu táto náročná súťaž „veľmi chutí”. Na otázku, akú perspektívu kladie Slovensku pri obhajobe posledných úspechov na MS, Žigo, odvetil: „V takomto ťažení môžeme i naďalej pokračovať. Podmienkou je, aby sa v reprezentácii zišla dobrá partia.“ Aký vážny vzťah má Pálffy so Zorou Czoborovou, to náš „pán hokejista“, hoci bol vyzvaný, nechcel komentovať. „Je to moja súkromná vec,“ bol Žigmundov „return“ na zvedavú otázku.
Naša spoľahlivá brankárska dvojka Rastislav Staňa, čo to porozprával aj o svojich hokejových začiatkoch: „Prvý raz mi dali korčule na nohy, keď som mal šesť, či sedem rokov. Medzi žrde som sa dostal ako tretiak na jednom turnaji. Nášmu družstvu neprišiel brankár, a tak tréner sa spýtal, kto ho zaskočí. Moja ruka vystrelila ako prvá. Nuž, a odvtedy som sa z bránky nepohol.“ Náš dvadsaťtriročný gólman bol tiež vyzvaný, aby označil najlepšiu obranu, za ktorou chytal. „Jednoznačne sú to reprezentační „zadáci“. Najlepšia obrana je tá, s ktorou brankár dokáže komunikovať. Myslím si, že tentoraz nám to spoločne výborne klapalo.“
Od Igora Libu sa Koniareň dozvedela, že 33 rokov zasvätil hokeju. „Štyridsaťdvaročný hokejový matador, majster sveta z roku 1985 a dvojnásobný Československa (1986 a 1988), sa po uplynulej sezóne rozhodol zavesiť korčule „na klinec“. „Dúfam, že rovnako sa mi bude dariť aj v trénerskej práci, keďže som prevzal košických juniorov,“ vyslovil svoje želanie Igor, ktorý svoju aktívnu kariériu končil v drese Spišskej Novej Vsi a Prešova. „Som rád, že hokeju sa venuje aj syn Richard.“
Urastený Lipták Martin Cibák sa zase musel (na žiadosť konferenciéra) hlavne dotknúť svojej púte za oceánom. „V Tampe Bay som odohral v NHL za tri roky 26 zápasov. Mimo toho som pôsobil vo farme. Premiéra v NHL bola zatiaľ pre mňa najväčším osobným zážitkom. Martin trošku porovnal aj zámorský a európsky hokej: „Ten kanadský i americký je hlavne tvrdší, náš technickejší. Postupne sa ale i tento rozdiel vymazáva.“ Marek Uram, ktorého tiež medzi mantinely vycepovali v HK 32, mal zase za úlohu odhaliť rozdiel medzi českou a slovenskou najvyššou hokejovou súťažou. „Na Slovensku sú len štyri super kvalitné mužstvá, kým v Čechách je ich minimálne desať,“ poznamenal hokejista, ktorý vo svojej kariére si najviac cení bronzovú medailu z majstrovstiev sveta juniorov. Na barlách svoje miesto za „majstrovským“ stolom zaujal Peter Klepáč. „Žiaľ, hokej so sebou prináša aj tekéto mrzuté situácie,“ prehodil muž, ktorý pred troma rokmi so Zvolenom získal republikový primát a dodal: „Kvôli zlomnej nohe som už dva mesiace priviazaný k barlám. Verím ale, že všetko sa na dobré obráti.“
„Je to fantastické, že Slovensko za posledné štyri roky na majstrovstvách sveta tri razy dosiahlo na medailovú priečku,“ podčiarkol silu slovenského hokeja uznávaný lodivod Július Šupler. Potom sa tento muž, ktorý svojho času doviedol reprezentáciu zo svetového periféria až do A skupiny a naposledy s bratislavským Slovanom získal klubový titul, obrátil k najmladšej zmene: „Vás chlapci chcem povzbudiť do hokeja. Je to krásny šport. Aby ste ale mohli realizovať svoje predstavy, musíte tvrdo na sebe pracovať.“ Rovnako chalanov na zimák pozval aj Jaroslav Spodniak, ktorý v súčasnosti pracuje v mikulášskou prípravkou a možno „prestúpi“ do nižšie položeného okresného sídla v liptovskom regióne.
Druhým dielom vzácnej hokejovej návštevy v Ružomberku, bolo prijatie jej aktérov na mestskej radnici. Z rúk Juraja Čecha tu prevzali Cenu primátora mesta. V neformálnych diskusiách jednoznačme, i z úst Žigmunda Pálffyho, odznelo: „Ak nás pozvete, prídeme opäť. V mene hokeja a našej najmladšej generácie.“
O piatku možno hovoriť aj ako o peknej symbolike. Pálfy a spol. do Ružomberka zavítali vlastne v predvečer otvorenia hokejových tried v tomto meste. Tie sú pripravené ísť do života 1. septembra 2003. „Naším jediným cieľom bolo, aj touto formou, získať chlapcov pre tento šport. Myslím si, že išlo o dobrý a s perspektívou si tykajúci krok,“ glosoval hokejový deň v Ružomberku predseda tamojšieho mestského hokejové klubu Milan Kašák.
Ján Svrček
