Liptovský Mikuláš - svojmu životnému jubileu som si dal aj tento darček,„ takto sa vyjadril člen správnej rady a exprezident FK Tatranu VA L. Mikuláš Milan Mikušiak, dnes už čerstvý štyridsiatnik. Milan Mikušiak sa narodil 13. 6. 1963 v Malom Borovom, v obci, ktorá leží na rozhraní regiónov Oravy a Liptova.
„Od útleho detstva som bol milovníkom športu. Od piatich rokov som sledoval dianie vo futbale, dokonca aj vo svetovom,„ hovorí oslávenec. „Základnú školu v Hutách som reprezentoval vo viacerých športoch v okresných preboroch žiakov. Bolo to v stolnom tenise, behu na lyžiach či ľahkej atletike. Vždy som mal ale najbližšie k futbalu, aj keď u nás sme nemali na futbal podmienky. Neskôr sme hrali žiacku okresnú ligu, pričom domáce ihrisko sme mali v Kvačanoch. Peši do Kvačian, odohrať zápas a opäť cesta domov. Nám to však nevadilo. Chceli sme hrať futbal, lebo sme ho milovali„.
Športovú dráhu prerušilo M. Mikušiakovi zranenie chrbtice
v štrnástich rokoch. „Strednú školu som navštevoval v Ružomberku, ako študent strojníckej priemyslovky. Jednu sezónu som začal hrávať aj za dorast v Černovej, ale problémy s chrbticou boli veľmi citeľné. Futbalu som sa nechcel vzdať ani na vysokej škole v Žiline. Skúšal som hrať futbal v tamojšom okolí, v okresnej súťaži, ale bola to krátka doba. Už som nemohol hrať naplno. Podobne tomu bolo aj na vojenčine v moravskom Mošnove.„
Zranenie urobilo bodku za hráčskou kariérou M. Mikušiaka ani nie v jeho dvadsiatichdvoch rokoch. Zostávala teda už iba dráha funkcionárska. „Po základnej vojenskej službe som si najskôr musel vyriešiť existenčné otázky a preto bol futbal chvíľu na vedľajšej koľaji. Trvalo to však len dovtedy, kým sme nepostavili supermarket na Podbrezinách. Oproti sídlu firmy, kde som bol obchodným riaditeľom, stál a ešte aj stále stojí, liptovskomikulášsky futbalový stánok. Vtedy ešte Tatran Okoličné. Do funkcionárskeho sveta ma v roku 1994 zatiahol, dnes už nebohý, Milan Janek. Vtedy hralo Okoličné IV. ligu a boli na tom dosť zle. Postupne sme začali stabilizovať káder a dostavať futbal v klube na vyššiu úroveň. Postup bol iba otázkou času. V sezóne 1996/97
sme postúpili do III. ligy. Ešte ako Tatran Okoličné. Po transformácii futbalu na území mesta prišlo k premenovaniu na Tatran L. Mikuláš, a následne na Tatran Vojenská akadémia L. Mikuláš.„
Vďaka funkcionárskej taktovke M. Mikušiaka sa klub posilňoval aj v materiálno-technickej oblasti. Nová tribúna, časomiera, striedačky, sponzorská tribúna, nové zavlažovanie ihrísk či druhá hracia plocha. O toto všetko a aj o iné veci sa pričinil M. Mikušiak v Tatrane. „Za vrchol pôsobenia v mládežníckom futbale považujem založenie futbalových tried v roku 2001 v ZŠ Okoličné. Tie pracujú už tretí rok a ukazuje sa správnosť tohto kroku. Za vrchol práce v A-mužstve považujem účasť v druhom kole Slovenského pohára v sezóne 1997/98. Zažil som však aj sklamania, zvlášť v posledných dvoch ročníkov, ktoré boli veľmi ťažké. Musíme sa vyhýbať chybám, ktoré sme počas nich urobili. Dúfam, že
z liptovskomikulášskeho futbalu budeme mať viac radosti.
Futbal sledujem stále pozorne na všetkých úrovniach. Tridsaťpäť rokov mám prehľad o československom, slovenskom i celosvetovom dianí na zelených trávnikoch. Ako športový fanúšik som precestoval pol Európy a s futbalom stále žijem. Futbal dokážem sledovať aj na futbalových zápasoch nižších súťaži. To je dobrá relaxácia, zvlášť kde nehrá náš klub. Mám veľký sen, navštíviť stretnutie Real Madrid - FC Barcelona. Mojimi najobľúbenejšími mužstvami, samozrejme okrem Tatranu, je Real Madrid a Manchester United. Za futbalový vzor som mal Antona Ondruša – zlatého medailistu z Belehradu, stopéra Slovana Bratislava a československej reprezentácie.„
Oslávencovi prajeme všetko najlepšie a veríme, že tento i jeho ďalšie sny budú splnené.
Mário Kaprálik