Ružomberok - tvrtinu ročníka 2002/2003. V súboji Ružomberka so Žilinou mali domáci futbalisti bod nadosah, ale v závere sa šťastie usmialo na úradujúceho majstra.
„Bol to jasný remízový zápas,„ skonštatoval po stretnutí strelec domáceho gólu Martin Laurinc. „Súper v strede poľa ukázal svoju kvalitu, vedel podržať loptu, ale do šancí sa nedostával. Deľba bodov by bola oveľa spravodlivejšia.„
Laurinc, kmeňový hráč práve MŠK Žilina, je na jar pod Čebraťom na hosťovaní zo Žiliny. „Som rád, že som v Ružomberku a môžem hrať,„ tvrdí 25-ročný futbalista. „Nemal som žiadny problém, že nastupujem vlastne proti svojim. Na zápas som sa tešil. Veľkú radosť som po po vyrovnávajúcom góle. Rák kopol štandartku na zadnú žrď. Na letiacu som loptu som si počkal. Strela mi síce veľmi nesadla, ale odrazená od zeme skončila v sieti. Žiaľ, v závere bolo po mojej radosti. Trestuhodne sme nechali loptu preletieť cez našu „päťku„ a Zábavník to využil. Bolo mi až do plaču. Kvôli individuálnym chybám sme v tomto stretnutí nezískali ani bod.„
Hostia sa ujali vedenia v 13. min. Bažíkovi „gólový„ priamy kop ponúkol brankár MŠK SCP Mucha, keď do rúk chytil loptu (po nešťastnom vybehnutí) pred vlastnou šestnástkou. „Jano sa pozabudol, myslel si, že je vo vnútri pokutového územia,„ poznamenal obranca MŠK SCP. „Bol to pomerne rýchly gól. A nečakaný. Naše mužstvo „dostal„ do herného kŕča. Len postupne sme sa z neho dostávali. Veľmi nám potom pomohlo vyrovnanie. V druhom polčase bolo našim cieľom udržať remízový stav, ale zároveň pokúšať sa i o víťazný gól. Dlho aj všetko nasvedčovalo zisku bodu.„
Laurinc v tomto ročníku strelil prvý ružomberský ligový gól. Nie ale absolútne prvý. „V Ružomberku som už raz predtým skóroval,„ povedal Martin. „Bolo to pri mojej prvej štácii v tomto klube, ešte za čias trénera Ladislava Jurkemika. Vtedy sme zdolali Dubnicu 2:0.„ Po štyroch rokoch sa uplynulú stredu Laurinc opäť dostal na listinu strelcov MŠK SCP.
O „problémovom„ Muchovi i Bogdanovského uznaní na Zábavníkovu adresu
Ružomberok - V prvom góle Žiliny mal jasne „prsty„ domáci brankár Ján Mucha. Muž, ktorý bol v predchádzajúcich stretnutiach jari najstabilnejším článkom Bogdanovského družiny a svojimi výkonmi „klopal„ aj na dvere slovenskej reprezentácie, sa v poslednom čase dostal do krízy. Doma s 1. FC Košice si za chrbát vrazil „nevinný„ center Sapára, v Trnave „zakiksoval„ pri rohovom kope, z čoho padol druhý gól Spartaka...
Po stretnutí s majstrom Erik Bogdanovský priznal, že Mucha je momentálne problémový brankár. „Musíme veci prísť na koreň. A vyriešiť brankársky problém v prospech ružomberského futbalu,„ povedal po zápase tréner MŠK SCP. Mucha nebol „čistý„ ani pri druhom góle hostí, ktorý padol štyri minúty pred koncom po rohovom kope súpera. „Keď lopta padne do päťky, automaticky podiel viny na inkasovanom góle nesie aj brankár,„ skonštatoval Bogdanovský. „Dobrý brankár, a tým Mucha je, musí takýto priestor ovládať. Podľa mňa momentálny pokles formy nášho gólmana je predovšetkým v jeho psychike.„
Milan Lešický prevzal futbalistov spod Dubňa len pred pár dňami. Po vypadnutí Žiliny v semifinále Slovenského pohára so Slovanom, tento 58-ročný muž nahradil na trénerskom stolci Jaroslava Rybára. Pod jeho taktovkou MŠK začal s dvoma jednogólovými víťazstvami. Doma s belasými a vzápätí pod Čebraťom. Nového žilinského lodivoda jednoznačne viac tešili dva trojbodové zásahy, ako výkony chlapcov. „Doma so Slovanom sme nehrali pekný futbal, ale od začiatku až do konca mali stretnutie pod kontrolou,„ povedal Lešický. „Dobre mužstvo zahralo v defenzíve. Potešiteľné bolo, že chlapci išli nadoraz. V Ružomberku to bolo iné. To im aj najviac vyčítam. Ak chceme niečo dokázať, musia niesť i určité riziko zranenia a dokázať tiež príjmať rany. Niektorí hráči to ale „zabalili„ a preto pri osobných súbojoch strácali loptu. Snažili sa viac kombinovať, ako bolo únosné. Len aby nešli do stretov.„ Ako za vzor mohol kormidelník MŠK všetkým ponúknuť dravého Radoslava Zábavníka, autora trojbodového gólu hostí: „Ten skutočne išiel do všetkého na hranici zranenia. Preto aj rozhodol zápas. Keby takto zabrali aj naši ďalší jednotlivci, možno obraz hry by bol úplne iný.„ „Mať v mužstve piatich Zábavníkov, to by chcel každý tréner,„ zareagoval na Lešického „vyznanie„ E. Bogdanovský. Ten na pozápasovej tlačovke musel vysvetľovať aj druhopolčasovú ofenzívnu impotenciu svojich zverencov: „Pripadá mi to tak, akoby všetci čakali, že zase Števko dá gól. Ja kolegovi Milanovi (Lešickému) môžem len závidieť. On má možnosť vyberať si hráčov do ofenzívy. U nás je úplne iná situácia. Navyše máme zraneného Jelšica. Všetci čakáme, kedy sa opäť vráti na ihrisko.„
JÁN SVRČEK
